Každá budova má svoj príbeh. Príbeh stredovekého kláštora v starobylom pútnickom údolí v Marianke pri Bratislave bol dramatický, najmä koncom 80. rokov 20. storočia. Za faktom, že je dnes táto budova plne funkčná, stoja širšej verejnosti takmer neznáme ochranárske aktivity. V roku 1988 upozornil sochár Marián Huba na katastrofický stav budovy kláštora, ktorá sa doslova prepadla a jej interiér bol rozkradnutý. Začal s dobrovoľníckou iniciatívou ochranárskych brigád, do ktorej sa zapojili desiatky a stovky mužov a žien rôznych profesií. Základom však bola členská základňa Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Spomínajú statik Vladimír Kohút a sochár Marián Huba, ktorých oslovila redaktorka Ivica Ruttkayová.
Kláštor v Marianke Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Dobrovoľnícka záchranná etapa kláštora v Marianke sa ukončila v auguste 1989, v auguste 2019 si teda pripomíname 30. výročie tejto aktivity. Odohrali sa tam spontánne výstavy, divadelné predstavenia a koncerty, ľudia sa spoznávali, pracovali a tvorili. Práve tým, že sa v Marianke rôzne skupiny s kritickými postojmi k vtedajšiemu spoločenskému systému navzájom prepojili, vznikli impulzy k iniciatívam, ktoré viedli k spoločenským zmenám v novembri 1989.
