Nevieme, prečo sa na Slovensku zaužívalo príslovie: „Neseď tu ako taká lokša.“ Viem však, že platilo pre dievča, ktoré viac posedávalo, než sa hýbalo. Ale čo s tým mala lokša? Tá sedela najskôr na sporáku, potom na tanieri, kde sa však dlho neohriala. Chuť na lokše mali totiž ľudia na západnom Slovensku od nepamäti. Aj v Cíferi neďaleko Trnavy, kde boli sviatočnou aj všednou pochúťkou. Aj to sa Hana Michalčíková dozvedela od Anny Michalcovej, zostavovateľky knihy Recepty z Cífera.
Lokše Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
V stredu, ako sme sa dozvedeli od Anny Michalcovej, nechýbali v Cíferi na stole múčne jedlá. Medzi nimi boli aj obľúbené lokše. Ak si ich chceme pripraviť potrebujeme: kilo uvarených zemiakov v šupke, ktoré necháme vychladnúť, ošúpeme a pretlačíme na dosku. Potom ich zmiesime s asi 30-timi dekagramami hladkej múky a jednou lyžicou soli. Vypracujeme dlhé šúlky, tieto pokrájame na dieliky a každý z nich rozvaľkáme na lokšu čiže na guľatú placku. Tú upečieme na platni sporáka, alebo na sucho na panvici.
