Prevažná časť dnešného Slovenska ležala v dobe rímskej mimo hraníc rímskeho impéria. Avšak provincii Pannonia Superior patrili kataster Petržalky, Jaroviec, Rusoviec a Čunova. Priamo v Rusovciach sa nachádzal tábor Kastel Gerulata. Na toto územie prišli začiatkom 2 storočia Kanefáti. Bol to germánsky kmeň, predkovia dnešných Holanďanov. Domáce sídlo mala v tábore Gerulata v Rusovciach práve prvá jazdecká kanefácka jednotka. Do Rusoviec sa vybrala s historičkou Jaroslavou Schmidtovou Beáta Repíková.
1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Hrad Devín ležal na území Barbarika, teda mimo hraníc rímskej ríše . Tým, že Rimania posunuli svoju severnú hranicu až na rieku Dunaj, sa Devín dostal do bezprostrednej blízkosti rímskej ríše a ležal napokon na hranici Limes Romanus. S Katarínou Harmadyovou z Múzea mesta Bratislava sa stretla na hrade Devín Beáta Repíková.
2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Postupne ako Germani prenikali cez hranice, Rímska ríša zanikala. Rimania už nemohli udržať také veľké impérium a tak sa rímske jednotky sťahovali smerom do vnútra Rímskej ríše a provincie púšťali iným kmeňom.
Na Bratislavskom hrade nájdeme vzácne príklady keltsko – rímskej architektúry. Archeológovia miesto skúmali natoľko, aby bolo jasné, že ide o stavby, ktoré pre Keltov postavili rímski stavitelia. Rímska mozaiková dlažba pod nádvorím Paláca už tvorí stálu expozíciu Bratislavského hradu. S archeologičkou Grétou Musilovou sa tam vybrala Beáta Repíková.
3. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Na Bratislavskom hrade sú ešte plochy, ktoré v minulosti neboli sondované a aj tie môžu byť vzácnym dôkazom a môžu povedať viac o tom, ako Kelti a Rimania žili pri Dunaji na území dnešnej Bratislavy.
