Nárečia sú bohatstvom nášho jazyka

Nárečia sú bohatstvom nášho jazyka

„Každá líška svoj chvost chváli." Presne tak je to s nárečiami. Záhorák vám povie, že najkrajšie je to ich záhorácke, Stredoslovák takmer spevavo obháji stredoslovenské a východniar vás presvedčí že východniarske je najšumnejšie. Aj v rámci regiónu sú odchýlky - napríklad kým v Topoľčanoch povedia mlíko, v neďalekej Nitre je to už mléko a kým Žochár má polívku, Nitran má na stole polévku. To je však len náš bežný pohľad na nárečia, ktoré odjakživa pútali pozornosť jazykovedcov na sústredený výskum. Venoval sa mu aj profesor Ivor Ripka, s ktorým sa rozprávala Hana Michalčíková.

Nárečia sú bohatstvom nášho jazyka - 1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.


Veľa nárečí s úspechom využívajú v ľudovej kultúre a v literatúre. Jozef Moravčík-Jakubove v knihe Hakáčové husle takto hovorí o záhoráckom nárečí: „To naše Záhorí málo zadrímalo. Pod cudzíma pánma dušu sužovalo. Zdaleka aj zblízka hromy do nás túkli - a my sme čučali jak ten motýl v kukli."

Keď vám Stredoslovák povie: „Bol som na chorej," musíte len hádať, čo tým myslí. Chce vám takto oznámiť, že bol vypísaný, práceneschopný. Ľahšie, aj keď pre mnohých tiež úsmevné, je, keď Západoslovák povie - poď pri mňa namiesto ku mne. No a Východniar keď zahlási, že si máte sadnúť na garadiče, nasmerujte si to na schody. Tak aj takáto je tvár našich nárečí. Čím sú typické z pohľadu jazykovedca aj ako ich členíme, povedal Hane Michalčíkovej profesor Ivor Ripka.

Nárečia sú bohatstvom nášho jazyka - 2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.


Nárečia sú bohatstvom našej kultúry, jedinečnosť slovenského jazyka, za ktorú sa hanbiť nemusíme.

Autorka: Hana Michalčíková Ilust. foto: TASR - Štefan Puškáš

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame