My ľudia to máme v podstate jednoduché .Nečakáme, kým prídeme na to ,kto sa nám páči, s kým by sme chceli tvoriť pár, rodinu, ale rastliny, ktoré sa nemôžu hýbať, musia len čakať. Keďže sa nemôžu presúvať, potrebujú pri tomto prenose pomoc. Tak vlastne vznikol „páví chvost“ rastlín, čiže kvet. Nie je však určený na imponovanie vlastnému druhu, ale niekomu úplne inému – opeľovačom. Hana Michalčíková sa o zaujímavostiach zo sveta Flóry rozprávala s vedeckou pracovníčkou Evou Záhradníkovou z Katedry botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
Veda - I. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Eva Záhradníková z Katedry botaniky Prírodovedeckej fakulty UK sa vo svojej práci venuje najmä starnutiu a dlhovekosti stromov. Skúma napríklad mutácie, ktoré nastávajú v priebehu ich života, a vytvárajú tak z jedného stromu genetickú mozaiku. Vyučuje tiež predmet Úžitkové rastliny a zaujíma sa o históriu i budúcnosť spolunažívania rastlín a človeka. O fascinujúcom vzťahu prevažne medzi hmyzom a rastlinami, ktorý sa vyvíjal milióny rokov a viedol k úžasnej rozmanitosti farieb a tvarov kvetov porozprávala aj Hane Michalčíkovej, ktorá bola zvedavá, čo teda spôsobuje zvýšený záujem kvetov o opeľovača?
Veda - II. časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Eva Záhradníková z Katedry botaniky Prírodovedeckej fakulty UK nám povedala ako to funguje u rastlín a opeľovačov a ako ich zvýšený záujem ovplyvňuje „páví chvost“. Ale sú tiež chrobáky a muchy, ktoré sa živia rozkladajúcim hnijúcim mäsom. A predstavte si, že sú aj rastliny, ktoré napodobňujú tento smrad a sú to tie, ktoré považujeme za smradľavé. Najväčšou takouto rastlinou na svete je – AMORFOFALUS OBROVSKÝ.
