V našom seriáli si predstavujeme všetko, čo sa zmestí do kategórie rastlín - od stromov, kríkov, kvetov - až po exotiku, akú tvoria napríklad aj mäsožravé rastliny. A ak by sme si mysleli, že mäsožravky patria výlučne do prostredia, ktoré je ďaleko od Slovenska, mýlite sa. Na svoj život potrebujú síce teplé a vlhké prostredie, no také sa nájde aj u nás. Martin Jurčo sa s biológom Jozefom Kováčikom z Trnavskej univerzity rozprával aj o vzniku takého druhu flóry.
Mäsožravé rastliny 1 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Dnes hovoríme o mäsožravých rastlinách. Odborníci neraz pripomenú, že môžeme používať aj výraz hmyzožravé rastliny, keďže prevaha koristi je hmyz. A to nám dáva aj odpoveď aj na otázku, či môže byť takáto rastlina pre človeka nebezpečná. Odborníci na túto oblasť sa v tomto prípade len pousmejú. Situácia, že by ste k mäsožravej rastline priblížili prst a tá by vám ho odhryzla, je naozaj zo sféry vymyslených príbehov. Tak si to zopakujme: Schopnosť lovenia mäsožravých rastlín sa vyvinula v dôsledku nedostatku živín v pôde. Tieto druhy teda rastú na chudobných pôdach a lov hmyzu je len doplnkom, hlavné živiny tvoria fotosyntézou rovnako ako iné rastliny. Martin Jurčo sa biológa docenta Jozefa Kováčika z Trnavskej univerzity pýtal aj na spôsoby lovenia koristi.
Mäsožravé rastliny 2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Dnes sme si povedali o mäsožravých, presnejšie povedané hmyzožravých rastlinách. Najčastejšími takýmito rastlinami u nás vo voľnej prírode sú bublinatka, rosička a tučnica.
