Väčšina z nás má vzťah k histórii. Baví nás minulosť, ktorá zaznamenáva víťazstvá aj prehry sveta, rodnej krajiny, ale aj vlastnej rodiny. Nakoniec, udalosti, ktoré sú súčasťou archívov a kroník mapujú aj naše vlastné osudy. Tak to bolo aj v prípade Bratislavčana - dnes už 85- ročného Ľudovíta Sabadoša - ktorého strýko zahynul v druhom bratislavskom transporte len mesiac pred skončením druhej svetovej vojny. Z posledného alebo ako mu hovoria „veľkonočného transportu“ z Bratislavy, ktorý ostal viac- menej zabudnutý, nezostal nikto, kto by mohol rozpovedať jeho príbeh - tak to skúša Ľudovít Sabadoš, s ktorým sa stretla Hana Michalčíková.
Posledný transport z Bratislavy do Mauthausenu na Bielu sobotu I.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Dnes si približujeme v spomienkach osud Valéra Kubániho, ktorý sa viezol v poslednom v tzv. veľkonočnom“ transporte do koncentračného tábora v Mauthausene, vzdialeného od Bratislavy necelých 300 kilometrov. Cesta trvala týždeň a posledných sto kilometrov museli ísť väzni peši. Bolo ich 120 a nikto z nich sa už domov nevrátil.
Takto spomína v rozhovore Hany Michalčíkovej Ľudovít Sabadoš na posledné chvíle väzňov v koncentráku, aj svojho strýka, ktorý bol vrcholovým športovcom, členom Sokola a členom ilegálneho odbojového hnutia.
Posledný transport z Bratislavy do Mauthausenu na Bielu sobotu II.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Mauthausen oslobodili 4. mája americké ozbrojené sily. Informácií o ľuďoch z posledného tzv. “veľkonočného“ transportu bolo málo a nedoplnili ich ani tí, ktorí prežili a vrátili sa. Aj preto sa 85-ročnému Ľudovítovi Sabadošovi pri spomienke na strýka Valéra Kubániho, aj ďalších väzňov ,tlačia slzy do očí a jediné, čo si ešte v živote želá je, aby mali svoj pamätník. Aby sa na druhý bratislavský transport nezabudlo.
