Každý z nás má určite doma nejakú starožitnosť: sošku, brošňu, vázu, knihu, alebo bábiku, macíka, fajku či kroj. Väčšinou veci, ktoré podedil a sú pamiatkou na predchádzajúce generácie. Ich hodnotu často ani nepoznáme a napokon cenu majú pre nás tým, že sú osobnou spomienkou. Vážime si ich, opatrujeme a keď treba aj reštaurujeme. Je však celá skupina ľudí, ktorí sa im venujú profesionálne a dokážu vrátiť starým veciam život - reštaurátori. Budeme sa im venovať po celý tento týždeň aj s Hanou Michalčíkovou.
1. časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Neberie sa ľahko do rúk 600-ročná kniha určená na reštaurovanie. Špeciálnu úpravu si vyžaduje nielen papier, ale aj koža, v ktorej bola často viazaná, pergamen, spony, nárožnice, či tkanice- skrátka to, to ju robí hodnotnou a krásnou.
Poznám ľudí, ktorí knihu po prvýkrát vnímajú čuchom- papier im vonia. Potom sú tu takí, ktorí knihu vnímajú hmatom- vychutnávajú hladkosť papiera, jeho jemnosť, krásne ilustrácie. Len malá skupina ľudí však dokáže vnímať knihu cez jej vek a techniku väzby. Sú to reštaurátori, ľudia, ktorí knihám predlžujú život. Ako- aj to sa dozvedela Hana Michalčíková a pripísala k dnešnému dňu ďalší príbeh reštaurátorov.
2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Žiť a pracovať v 21-vom storočí a vytvárať diela, ktoré slúžili v 19-tom, to je obrovský posun v čase. Reštaurátori stavieb to musia zvládnuť. Preniesť sa v čase chce od nich dobrú orientáciu v histórii, v umeleckých štýloch a slohoch a tiež detailnú znalosť remeselných techník a manuálnu zručnosť. V príbehu o reštaurátoroch sa dnes pristavíme pri tých, ktorí vracajú druhý život zaujímavým budovám a objektom.
3. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Dobrá rada od reštaurátorov je navonok jednoduchá, asi taká, akú by nám dal maliar, ktorý chce, aby sme jeho obraz pochopili. Nerobiť nič, len sa pozerať. Na to ostatné sú odborníci.
Ženy módu milujú. Aj tú dnešnú, aj tú niekdajšiu. Exponáty z odevov patria k najnavštevovanejším a najobdivovanejším na rôznych výstavách. A veru je čo obdivovať. Zachovali sa napríklad svadobné šaty, ktoré majú 117 rokov. Boli ušité z tylu a patril k nim závoj z bruselskej čipky. A ešte jedna zaujímavosť: na živôtiku, alebo na páse sa našlo miesto aj na malú kytičku - tie ozajstné svadobné kytice totiž poznáme až od 70. rokov 19. storočia. Pokračuje Hana Michalčíková:
4. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Škaredý však neznamená bezcenný. Ale na to nám obyčajný pohľad nestačí. Na pomoc musia prísť umeleckí reštaurátori a konzervátori.
Zišlo vám niekedy na um, že umeleckí reštaurátori sú vlastne celý život dvojkou? Aj keď by si zaslúžili za odvedenú prácu čistú jednotku? Je to tak a je to ich údel. Zachraňujú diela, ktoré vytvorili iní a tak ich vlastná práca a talent ostávajú v úzadí. Hoci bez ich majstrovstva by skvostné diela starých majstrov už dávno zničil čas. Príbeh na týždeň sme už zaplnili reštaurátormi starých tlačív a kníh, textilu a odevov, budov a dnes sa zastavíme pri reštaurátoroch mostov a sôch.
5. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
V Príbehu na týždeň ožili ľudia , ktorí starým veciam nedajú zahynúť a dokážu ich uchovať pre ďalšie generácie. Umeleckí reštaurátori. Bez nich by mnohé vzácne veci umreli na starobu. S históriou a umením bude spätý aj príbeh, ktorý vám ponúkneme na budúci týždeň. Bude o brezovskej a krakovianskej čipke.
