Na konci tohto týždňa čaká západné Slovensko krásny festival. Krásny aj preto, lebo na ňom bude možno zhliadnuť obrovské množstvo paličkovanej krásy v čipke, z rôznych krajín i v rozličných prevedeniach. Aby sme naň išli trochu odborne pripravení, nasledujúcich päť dní vám prinesieme Príbeh paličkovanej čipky. Na začiatok nám Iveta Pospíšilová a dve skúsené čipkárky prezradia, kedy a ako sa dostala táto technika textilnej tvorby k nám.
1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Paličkovať sa v našich regiónoch prestalo po druhej svetovej vojne, kedy ženy začali masovejšie pracovať v továrňach v mestách a prestali nosiť ľudový odev. Po desaťročiach sa v niektorých oblastiach podarilo čipku oživiť.
V marci zapísali tylovú čipku Myjavskej pahorkatiny do kultúrneho nehmotného dedičstva Slovenskej republiky. Prihlásilo ju Centrum tradičnej kultúry v Myjave, ktoré sa už niekoľko rokov kurzami a inými aktivitami usiluje túto vzácnosť udržať. V súčasnosti sa aktívne tvorbe čipky venujú ženy v Krajnom a v Brezovej pod Bradlom. Tamojší Klub pletenej cipky založili pred 20 rokmi. Ivete Pospíšilovej viac o začiatkoch porozprávala majsterka ľudovej umeleckej výroby Anna Potúčková.
2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tylová čipka nezanikne. Brezovanky si vychovávajú nástupkyne v dcérach a
vnučkách. Čipka dnes zažíva renesanciu aj v móde. Svetoví návrhári
využívajú ručne vyrábanú, konfekcia strojovú. Aj niektoré mladšie
paličkárky rady ozvláštňujú najmä spoločenské šaty vlastnou čipkou.
Určite ste už videli paličkárky pri práci, no mnohým z nás nejde do hlavy, ako prepletajú nite medzi špendlíkmi napichanými do valca tak, až z nich upletú nádherný vzor a neraz niekoľkometrový kus. Tajomstvo nám prezradí Ivana Marková z Klubu pletenej čipky v Brezovej pod Bradlom.
3. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Paličkovaná čipka nie je cudzia ani mužskému svetu. V Krakovanoch sa učil paličkovať nejeden chlapec, ba aj teraz chodí do klubu päťročný šikovný adept tohto umenia. V tejto obci blízko Piešťan preslávenej krojmi a folklórnymi tradíciami žije aj muž, ktorý ženám paličky vyrezáva. V dnešnej časti Príbehu na týždeň nás Iveta Pospíšilová zoznámi s jeho prácou.
4. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Zatiaľ čo v prvej knihe autor čitateľa krok po kroku viedol tvorbou
paličkovanej čipky, v druhej sa venuje už akejsi nadstavbe, čipke
typickej pre Stredné Slovensko. V 80tych rokoch viedol rôzne kurzy v
základných školách a kluboch žien. Vystavoval v Nemecku i USA. Z
potomkov čipkára sa paličkovaniu nevenuje nikto. Časť jeho rozsiahlej
tvorby si do 14. mája možno pozrieť v piešťanskej Galérii Fontána.
Ak hovoríme o paličkovanej čipke, určite nemôžeme vynechať obec
Krakovany v piešťanskom okrese. Práve tu sa z krajnianskej čipky
myjavského regiónu vyvinula najpevnejšia a najfarebnejšia slovenská
čipka. Podľa čoho ju rozoznáme? Iveta Pospíšilová sa to dozvedela od
vychýrenej čipkárky Oľgy Valovej.
2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Ak sme vás v Príbehu na tento týždeň navnadili na krásu paličkovanej čipky a umenie jej tvorcov, nasledujúce dva víkendové dni máte jedinečnú príležitosť zoznámiť sa s ňou priam na dotyk. Brány 2. ročníka Festivalu paličkovanej čipky sa v Dome kultúry v centre Krakovian otvoria zajtra od deviatej dopoludnia.
