Nie je materiál, ako materiál. V tomto konštatovaní by sa zhodli nielen domáci „kutilovia“, záhradkári, gazdinky v kuchyni, či šoféri, ale vlastne každý z nás. Niet totiž profesie, v ktorej by sme neocenili, ak je niečo vyrobené z kvalitného materiálu, ktorý má navyše parametre spĺňajúce tie najnáročnejšie kritériá. Lenže taký materiál musí niekto a niekde „vymyslieť“. A presne na také pracovisko vás pozývame v prvej časti príbehov Ústavov Slovenskej akadémie vied. Dnes sa teda budeme pohybovať v priestoroch Ústavu materiálov a mechaniky strojov. Svetlo do obsahu názvu, ktorý laikovi veľa nenapovie, vniesol riaditeľ ústavu Ing. Karol Iždinský, s ktorým sa zhovárala Janka Bleyová.
1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Máte vôbec predstavu, čo skúmajú v Ústave materiálov a mechaniky strojov SAV? Včera nám vedec Martin Balog s nadšením porozprával o vývoji nových materiálov, ktoré môžu slúžiť napríklad ako implantáty v zubnej, alebo ortopedickej chirurgii. Jednoducho, ich vedecký tím prišiel na to, ako budú implantáty fungovať nielen z pohľadu ich prijatia v ľudskom telom, ale aj z pohľadu jeho vynovených mechanických vlastností. Dnes v priestoroch spomínaného ústavu ešte ostávame. Pýchou tohto ústavu sú totiž aj zaujímavé a najmä dobre vybavené laboratóriá. Janky Bleyovej sa najskôr ujal vedec Martin Nosko.
2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Je taký bonmot, že žena vydrží viac, ako človek. Rôzne záťažové testy nových materiálov v laboratóriách Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, však Janku Bleyovú doslova nadchli. Vraj, aj laika presvedčia, že tam vyvíjajú materiály budúcnosti.
Možno si niektorí z vás spomenú, že v Ústave polymérov SAV sme boli začiatkom októbra, keď tam začínali pracovať na projekte - Ako zbaviť náš veľtok Dunaj plastov. Mimochodom, spomínaný ústav je akousi vlajkovou loďou ústavov akadémie. Napokon, z neho vzišla aj tohtoročná laureátka prestížneho ocenenia „Vedec roka“ Mária Omastová. Dnes nás do tajov, a nielen chemických procesov, zavedú špičkoví vedci z rôznych oddelení spomínaného ústavu: Zuzana Benková, Matej Mičušík, Zuzana Kroneková a Martin Danko.
3. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Sami ste teda počuli, že výskumy Ústave polymérov SAV dokážu pomáhať ľuďom v tých najrôznejších oblastiach, počnúc environmentálnymi záťažami, až po inovatívnu liečbu.
Ústav hudobnej vedy patrí k najstarším vedecko – výskumným pracoviskám Slovenskej akadémie vied. Vznikol vo vojnovom roku 1943 – vtedy ešte pod názvom Hudobnovedný ústav. Dnes má tri oddelenia. Jedno sa zaoberá výskumom hudobnej histórie, druhé sa zameriava na teóriu, no a to tretie oddelenie je dnes v epicentre nášho záujmu. Etno - muzikológia totiž skúma tradičnú ľudovú kultúru najmä na území Slovenska. Pokračuje Janka Bleyová.
4. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Režisér Marek Šulík na základe výskumu Jany Belišovej z Ústavu hudobnej vedy SAV, pripravil aj emotívnu dokumentárnu snímku o Rómoch a ich smutných piesňach pod názvom „Ťažká duša.“
Skôr, ako dnes vstúpime do priestorov Fyzikálneho ústavu SAV, dáme vám hádanku: tušíte, aký najdrahší prvok tam doteraz využili? Ak budete hádať nejaké drahé kovy vrátane zlata, alebo minerály akými sú diamanty, ste na omyle. Tým najdrahším je železo. Obyčajné železo, avšak obohatené o izotop 57. Jeho cena je priam astronomická – 3 milióny eur za kilogram. Pochopenie fyzikálnych javov v makro a mikrosvete pomocou experimentálneho a teoretického výskumu, prináša bonusy do množstva oblastí v našom každodennom živote. Aj v tomto ústave sa s vedcami zhovárala Janka Bleyová.
5. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
A o tom to je. Vedci v ústavoch Slovenskej akadémie vied, pracujú, skúmajú a vyvíjajú materiály, súčiastky a rôzne komponenty, ktoré prinášajú prospech ľuďom, ale nielen našim na Slovensku, ale nie raz vedu posúvajú aj v medzinárodných rozmeroch. Aj o tom, boli tohtotýždňové príbehy ústavov, ktoré nám sprostredkovala Janka Bleyová.
