V každom meste sa prirodzene prelína jeho história so súčasnosťou. Niekde sú hranice skoro nepostrehnuteľné, inde je kontrast dôb viac než markantný. Druhý prípad platí pre novú modernú časť Bratislavy vyrastajúcu pri Dunaji.
Je dobré, že nové moderné štvrte súčasnosti, nie sú len niekoľkými susediacimi budovami, ale plnohodnotnými mestskými štvrťami s kvalitnými dopravnými riešeniami, infraštruktúrou aj verejnými priestormi. Takúto podobu dostali na jeseň minulého roka aj Mlynské Nivy, kam sa Tatiana Šušková vybrala pozrieť v sprievode geografa, ktorý sa venuje rozvoju mesta Mariána Gubča.
Mlynské Nivy a okolie I
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Nivy a ich okolie v hlavnom meste boli vždy epicentrom práce. Vodné mlyny v priebehu času vystriedali továrne, neskôr sa pridali aj sídla architektov a remeselníkov. Začiatkom 20. storočia sa toto miesto začalo meniť na centrum priemyslu. Novinový článok v Pressburger Zeitung zo 14. júna 1900 oblasť a jej progres opisoval takto: „Do týchto končín nebolo radno ísť večer a na noc”, ale končil sa veľmi sľubne: „na Mlynských nivách teraz vyrastá pekný kus prešporskej budúcnosti. A to Prešporku žičíme, želáme mu, aby už viac nebol Popoluškou medzi ostatnými mestami.“
Záverečné vety z novinového článku sa napĺňajú aj po viac ako 120 rokoch. Na ľavom brehu Dunaja vzniká podoba novej Bratislavy, ktorú sme sa spolu s geografom Adriánom Gubčom vybrali pozrieť zo zelenej strechy novej autobusovej stanice.
Mlynské Nivy a okolie II
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
