„Do svojho vlastného prišiel, ale jeho vlastní ho neprijali.“ Takto známy citát z Evanjelia podľa Jána hovorí nielen o tom, ako Jozef s Máriou takmer nenašli strechu nad hlavou pred narodením Ježiša. Prijať cudzích ľudí do svojho domova je dnes rovnako neľahkým rozhodnutím ako pred tisícročiami. Jozefovi a Márii pomáhal iba Boh. Súčasníkovi napríklad aj rôzne združenia, či úrady, ak sa rozhodne prijať nový život do svojej rodiny. Človeka, ktorého nepočal. V tomto týždni sa pozrieme do rodín, či k jednotlivcom, ktorí prijali novorodencov i dospelého. Iveta Pospíšilová sa najskôr stretla so Soňou Očkášovou a Zuzanou Kucharovou z občianskeho združenia Návrat.
Prijali sme človeka - 1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Prijať do svojho života dieťa, ktoré nie je biologickým potomkom, sprevádzajú často náročné situácie. Napriek tomu, výnimočne sa stáva, že by rodičia alebo dieťa novú situáciu nezvládli. Združenie Návrat je jedným zo subjektov, ktoré sprevádza záujemcov o adopciu alebo pestúnsku starostlivosť od prvotnej orientácie až po odporúčanie. Neraz sú predstavy o výchove detí značne skreslené. Ivete Pospíšilovej porozprávala skúsenosti psychologička združenia Zuzana Kucharová.
Prijali sme človeka - 2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Poskytnúť teda domov a skompletizovať svoju rodinu nie je ľahké. Náhradní rodičia i deti v tom však nie sú sami. Pravidelne sa stretávajú v kluboch v rôznych mestách Slovenska. Vymieňajú si tam skúsenosti i pocity. V lete absolvujú týždenný tábor s rôznymi aktivitami. Zajtra navštívime rodinu z Trnavy, ktorá absolvovala prípravu práve v Návrate a nedávno prijala druhé adoptívne dieťa.
Pred dvoma rokmi Iveta Pospíšilová po prvý raz navštívila rodinu Dohnalovcov v trnavskej Kopánke. Miro a Monika sa vtedy tešili z viac než ročnej Hanky, ktorú prijali po jej utajenom pôrode v trnavskej nemocnici. Na kompletnú rodinu si počkali 15 rokov v bezdetnom manželstve. Takto sa vtedy zabávala s rodičmi a babkou.
Prijali sme človeka - 3. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Mama Monika vymýšľa Hanke hry podľa metodiky Montesori. Hanka ostala doma, pretože podľa psychológov je to tak lepšie pre ňu i pre Filipka. Za dva roky napreduje míľovými krokmi, pôsobí o dva roky staršie, má veľmi širokú slovnú zásobu a dobre vyvinuté logické myslenie i argumentáciu. Rodina Mira a Moniky Dohnalovcov z Trnavy môže byť vynikajúcim príkladom pre váhavých či pre pochybujúcich.
Podľa psychológov je pre adoptívnych rodičov prijať dieťa z utajeného pôrodu náročnejšie, pretože k nemu nedostanú žiadne informácie. O pôvode rodičov, o chorobách či genetických problémoch. Miro a Monika Dohnalovci z Trnavy však napriek tomu, v oboch prípadoch adopcie detí povedali hneď svoje Áno, a to aj na ponuku dieťaťa z utajeného pôrodu. Monika vysvetlila Ivete Pospíšilovej výhody pred hniezdom záchrany.
Prijali sme človeka - 4. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Monika s Mirom trávili Štedrý večer vždy na striedačku u rodičov jedného z nich. Tejto tradícii ostali verní aj s deťmi, tento rok idú k Mirovým rodičom, teda len o pár ulíc od ich domova.
Na začiatku príbehu o prijatí človeka sme počuli aj smutný fakt, že o adopciu detí s akýmkoľvek znevýhodnením nie je veľký záujem. Napriek tomu, niektoré nájdu šťastný domov. Napríklad rómske deti bez obáv a pochybností prijímajú ľudia najmä v kreatívnych povolaniach. Aj náš rozhlasový kolega z redakcie náboženského vysielania Štefan Chrappa s manželkou Janou sa rozhodli poskytnúť rodinné zázemie bábätku s tzv. etnickým znevýhodnením. Ich spoločný príbeh porozprával Ivete Pospíšilovej.
Prijali sme človeka - 5. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Ani Ježiš nebol vždy iba poslušným dieťaťom. Rodičom sa stratil na spiatočnej ceste z púte do Jeruzalema, keď tam bez ich vedomia zostal. Museli sa poň vrátiť a našli ho v chráme diskutovať s učenými učiteľmi Zákona. Rodiny, ktoré sme v príbehu tohto týždňa predstavili, prijali deti, bábätká. Dnes ešte naliehavejšie, než v minulosti, stojíme pred výzvou, prijať aj dospelých. Utečencov, ľudí bez domova. Nájdu sa aj biele vrany, ktoré prvý krok už urobili. Dokážeme ešte prijať človeka? Odpovedzme si na túto otázku v tichu adventu i v pohode vianočných chvíľ.
