K domu kedysi patrila neodmysliteľne - pec. Slúžila na vykurovanie, varenie, aj pečenie. Robila príbytok funkčným, útulným a estetickým zároveň. Bez peciarskeho remesla sa zaobísť jednoducho nedalo. Na Slovensku pece nájdete len zriedka, peciarske remeslo vymrelo a tí, ktorí ešte pece postaviť vedia sa dnes volajú kachliari. Historické pece nájdeme už naozaj len výnimočne ako súčasť ľudovej kultúry a ako zistila Hana Michalčíková aj v stále obľúbených piesňach.
1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Takže sme sa dozvedeli, že staré remeslo peciarov vymrelo a zostali nám len kachliari. Toto remeslo sa vyučuje v Banskej Bystrici alebo rekvalifikačnými kurzami, ktoré trvajú rok a absolventi získavajú výučný list. Aj s tým nás oboznámil Vladimír Institoris.
Zlaté pravidlo, ktorým sa riadili naši predkovia znelo: „Zasaď strom, postav dom a sploď syna." Lenže do domu patrila aj pec a keďže tú vedel postaviť len skúsený peciar, toto remeslo patrilo medzi vážené a ctené. Dnes, ako sme už hovorili majstrov, peciarov na Slovensku nenájdete. Pece stavajú kachliari a tí sa na nedostatok práce sťažovať nemôžu. Naopak, ako zistila Hana Michalčíková, záujem ľudí o pece a štýlové kachle stúpa.
2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Kachliar Ferdinand Fiala z Modry má rád všetky typy pecí, aj tie najstaršie, ktoré zdobia štýlové drevenice a tvoria trvalú súčasť našej ľudovej kultúry. Ako tvrdí- inšpirovať sa možno vždy a všade.
Pece nájdeme bohato zastúpené v slovenskej literatúre. Boli dostatočne inšpiratívne pre spisovateľov, rovnako ako ľudia, ktorí na nich presedeli celé dni a prespali celé noci. Nájdeme ich v Mináčovej aj Kukučínovej tvorbe a v ľudových rozprávkach. Pamätáte si? „Jano za pecou spal a bol z neho „zápecník, pecival.“
Tak trochu rozprávkovo sa však môžeme cítiť aj v prostredí múzea , kde zostala peciam verná Hana Michalčíková.
3. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Hoci smútku za starým dobrým peciarskym remeslom sme sa dnes nevyhli, tešiť nás môže, že peciam a kachliam zostali ľudia verní. Trochu v inej podobne než kedysi, ale vývoj nezastavíme. Možno v tých dnešných peciach už nebudeme piecť chlieb, ale si na nich ohrejeme ruky. A potešíme sa z krásnej práce kachliarov, ktorí prevzali štafetu po peciaroch.
