Polnočná omša je podľa mnohých kresťanov tou najkrajšou omšou v roku. Môže za to jej jedinečná atmosféra. Uprostred noci majú totiž kostoly zvláštne čaro. Cez ich otvorené dvere prúdia veriaci, ktorých spája radosť zo začiatku Vianoc. Prichádzajú aj tí, ktorí do kostola zablúdia len výnimočne. Cesty na polnočnú ale neboli vždy jednoduché. Spomienky ľudí, ktorí sa ňu vybrali aj v neľahkých časoch, zozbierala Barbora Jurenová.
Cesty na polnočnú 1 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Pre mnohých, najmä veriacich, by Vianoce bez Polnočnej omše boli nekompletné. Dnes už cesty na polnočnú nie sú také náročné ako kedysi. Väčšina obcí už má vlastný kostol a farníci sa na omšu dostanú zväčša bez problémov. Stále ale platí, že pre veriacich majú tieto bohoslužby veľký duchovný význam. Polnočné omše s menšími prestávkami pravidelne navštevuje aj Marián Rendek z Trenčína. Ako prezradil Barbore Jurenovej, vybral sa na ne nielen vo svojom rodnom meste, ale napríklad aj v Holandsku.
Cesty na polnočnú 2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tradícia polnočnej omše siaha až do ranokresťanských čias. Podľa Biblie sa Ježiš narodil v noci, keď za ním utekali pastieri, ktorí ho išli pozrieť do jasieľ. Ľudia svojou návštevou chrámov na prelome 24. a 25. decembra ich príklad nasledujú.
