Od smrti Tita po Miloševičovu Juhosláviu
Ktosi kedysi vyslovil nasledujúci bonmot: Ak nejaký novinár, historik alebo politológ pobudne v štátoch bývalej Juhoslávie mesiac - tak napíše o nich monografiu. Pokiaľ tam bude pol roka, tak určite napíše nejaký novinový článok či krátku historickú úvahu. Lenže keď tam bude žiť skoro celý svoj život, tak nebude schopný napísať vôbec nič.Prečo? Lebo celý tento priestor sa pre neho stane nezrozumiteľným a neuchopiteľným…
Toto územie - od rieky Vardar v dnešnom Severnom Macedónsku po Triglav, najvyšší vrch v Slovinsku, od Dalmácie, teda Jadranského mora po rieky Sávu, Drávu, Dunaj a Tiszu na severe, bolo celé 20.storočie - ale určite aj dlho predtým - etnicky a konfesionálne najpestrejším zo všetkých vtedajších európskych štátov, ak samozrejme nepočítame Rusko.
V tomto i viacerých budúcich pokračovaniach rozhlasovej historickej revue Dejiny.sk sa preto s pokorou pred faktografiou pokúsime priblížiť kľúčové udalosti a ich dôsledky v uvedenom geopolitickom priestore. A to predovšetkým po roku 1980 až do súčasnosti.
Tento diel sme pomenovali: „ Juhoslávia od smrti Josipa Broza Tita po Juhosláviu Slobodana Miloševiča“.
Hosťia: Milan Sovilj, Tomáš ČernákModerátori, redaktori: Peter Turčík a Robert Kotian
Počúvajte v piatok po 22:00
ĎALŠÍCH VYŠE 320 TÉM NÁJDETE TU: " Dejiny.sk ".
fotografie v galérii:
1) štátny znak socialistickej Juhoslávie, 2) rodný dom Josipa Broza Tita v chorvátskej dedinke Kumrovec, 3) zámok Brdo - oficiána rezidencia J.B.Tita, 4) novinové titulky informujúce o smrti J.B.Tita, 5) vchod do Domu kvetín, v kt. sa nachádza Titov hrob, 6) hrob J.B.Tita v Dome kvetín, hrob na ľavej strane hrob jeho manželky Jovanky (autor fotografií: Tomáš Černák)
Galéria
