Dnešný sviatok Všetkých svätých sa po prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pôvodne pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkov. Už o dve storočia neskôr zmenil pápež Gregor III. slávenie Všetkých svätých na 1. novembra. Evanjelická cirkev tento sviatok neoslavuje. Prečo je to tak a čo je podstatou sviatku, ktorý katolícka cirkev slávi už takmer 1300 rokov, skúmala Iveta Pospíšilová. Najskôr oslovila katolíckeho kňaza, hovorcu Konferencie biskupov Slovenska, Martina Kramaru s otázkou, kto sa môže stať svätým.
1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Reformační otcovia 16. i 17. storočia dávajú svätých za príklad pre život veriacich, vďaka tomu, čo oni dosiahli skrze vieru v Boha. A to aj panovníkom. Svätcov teda podľa reformačnej náuky nemáme zbožšťovať. Mnohí sa dostali aj do výtvarného umenia i názvov miest a obcí.
V dnešný sviatok Všetkých svätých si spomíname aj na tých, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ich mená nie sú uvedené v katolíckom kalendári, ale žili čestným životom, konali dobro a vedeli sa obetovať za druhých. To sa prejavuje aj v sakrálnom výtvarnom umení. Aké výjavy nájdeme v súvislosti s dnešným sviatkom na obrazoch, či sochách, vysvetlila Ivete Pospíšilovej historička umenia z Trnavskej univerzity Zuzana Dzurňáková.
2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Svätci v umení sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva, našich predkov sprevádzali už pred stáročiami.
