Dnes sa budeme venovať svetlu. Nie však tomu, ktoré prirodzene v tomto ročnom období pribúda, ale tomu ktoré vytvárame umelo a spôsobuje znečistenie planéty. Prírodovedci, lekári, psychológovia nám zhodne povedia, že rytmus prírody ignorovať nesmieme. Dnes sa tým neriadime, v čase prirodzeného spánku-teda v noci-pracujeme a zabávame sa pri umelom svetle. Prírodu však okabátime len navonok. A za túto bezhraničnú slobodu platíme rastúcim množstvom ochorení a poruchami spánku. Hanu Michalčíkovú zaujímalo, či má rovnako ťažké srdce na svetlo aj profesor Michal Zeman z Prírodovedeckej fakulty UK?
Ako nás ovplyvňuje umelé svetlo?
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Profesor Michal Zeman z Prírodovedeckej fakulty UK nám práve pripomenul miesto- Poloniny, kde sa ešte z množstva hviezd na tmavej oblohe tešiť môžeme. Jedným z hlavných prejavov svetelného znečistenia je totiž práve zosvetlenie nočnej oblohy. Svetlo z umelých zdrojov sa rozptyľuje na časticiach v zemskej atmosfére a spôsobuje také zvýšenie jasu oblohy, že v ňom zaniká svetlo hviezd. Obloha uprostred veľkomiest je natoľko svetlá, že voľným okom zbadáme len niekoľko najjasnejších hviezd. V stredne veľkých mestách sú to desiatky, mimo miest stovky. A pre zaujímavosť: v najtmavších lokalitách na svete, kam patria púšť Atakama v Chile a vrcholky Havajských a Kanárskych ostrovov je to 3000 až 4000 hviezd.
