Teraz budeme hovoriť o minulosti, ale cez vedu, ktorá pomáha v mnohom objasňovať náš pôvod- cez genetiku. Vlastnosti a význam DNA molekuly a rozvoj metód, ktorými ju študujeme spôsobili v posledných desaťročiach revolúciu objavov a poznatkov. A nielen v medicíne. Analýza DNA vstúpila aj do rôznych iných odborov, ktoré na prvý pohľad nemajú s genetikou veľa spoločného. Napríklad do archeológie a histórie. Možno bude pre vás zaujímavé zistenie, že najpopulárnejšia špirála vo svete DNA ukázala, že máme 99% rovnakých génov ako gorily a 60% rovnakých génov ako sliepky. Sú takéto fakty šokujúce aj pre genetikov- pýtala sa Hana Michalčíková doktora Mariána Baldoviča z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Veda - I. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. DNA ako kľúč k našej minulosti- tak to je téma, ktorej sa dnes popoludní venujeme. Archeogenetika analyzuje DNA rôznymi metódami , rekonštruuje niečo z minulosti alebo zo súčasnosti. Drvivá väčšina zmien alebo mutácií v našej DNA nič neznamená, ale sú veľmi dôležité vo vedeckom bádaní. Čo stálo na úplnom začiatku výskumov a ako ďaleko by sme v minulosti museli zájsť, aby sme sa dostali k spoločnému predkovi- aj na to sa Hana Michalčíková pýtala molekulárneho biológa Mariána Baldoviča z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Veda - II. časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedný odbor archeogenetika sa zaoberá výskumom a analýzou archaickej DNA. Teda takej, ktorá sa nachádza v archeologickom alebo inom historickom materiáli . Môže ísť o kostrové pozostatky, ale aj zvyšky potravy, semien, oblečenia, či zubného kameňa, alebo pôdy. A ako doplnil Marián Baldovič z Katedry molekulárrnej biológie UK v Bratislave do pôsobnosti archeogenetiky patrí aj analýza DNA vzoriek súčasných ľudí a formovanie evolučných hypotéz.
