Šport je fenomén, zábava, emócie. Veda je náročná oblasť, ktorá stojí veľa námahy, rozmýšľania i času a vo vzťahu k športu ju vnímame len okrajovo. Ale športová veda tu je a snaží sa na základe rôznych princípov fyziky, biológie, fyziológie, biochémie a ďalších odborov, pochopiť vzťah medzi cvičením a ľudským organizmom. Výskumné aktivity na zlepšenie pohybovej výkonnosti, telesnej zdatnosti a kvality zdravia už dlhodobo prezentuje odborníkom , ale aj verejnosti docentka Oľga Kyselovičová z Fakulty telesnej výchovy a športu UK. Hana Michalčíková sa jej najskôr opýtala, čomu ďakujeme, že sa vôbec hýbeme?
Veda - I. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Hovoríme o športovej vede. Pred chvíľou sme hovorili o tom, akú funkciu majú svaly, ako fungujú, ako rýchlo mozog dáva pokyn, aby v tele prebehol nejaký pohyb a že každý sval má svoje špecifické vlastnosti. Teraz sa dozvieme aj to, prečo niekto dokáže skákať a iný behať maratón? Prečo je niekto dobrý v gymnastike a iný vo futbale? Čo zodpovedá za tieto danosti , pýtala sa Hana Michalčíková opäť Oľgy Kyselovičovej z Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave.
Veda - II. časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Teórie známe zo športovej vedy prax overila už veľakrát. Uvediem jeden príklad za všetky: Niekoľkonásobný olympijský šprintér Usain Bolt má napríklad až 84 percent rýchlych svalových vlákien, nemôžeme sa preto čudovať, že je taký rýchly práve v tejto športovej disciplíne.
