Zlato je žlté, tuha je čierna, kamenná soľ biela, iderit je svetlohnedý, azurit tmavomodrý a olivín je zelený. Granáty majú výraznú červenú a hnedú farbu. Tak dokážeme minerály rozoznávať podľa farby. To, čo my pozorujeme voľným okom, geológovia skúmajú cez zložité výpočty v teoretickej mineralógii. Vedia, od čoho závisí farba, aj to, prečo sú niektoré minerály bezfarebné.
Hana Michalčíková sa o zložitostiach teoretickej mineralógie zhovárala s docentom Petrom Bačíkom z Katedry mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a pýtala sa aj na to, prečo je to v mineralógii zložitejšie, než v iných vedných odboroch.
Čo (ne)vieme o mineráloch? I.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Pred chvíľou sme hovorili o tom, aké zložité je v práci vedcov objasňovať nové druhy minerálov, ako ich dokážeme rozlišovať, napríklad pokiaľ ide o farby a ich vlastnosti, ale tiež o tom, ako dokážu nové druhy podnietiť výskumnú prácu mineralógov. A že je toho veľa, čo treba skúmať cez zložité teoretické výpočty, potvrdzuje aj veľký počet minerálov, ktoré neustále pribúdajú.
Hana Michalčíková sa docenta Petra Bačíka z Katedry mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave opýtala, či vieme určiť koľko ich vlastne je?
Čo (ne)vieme o mineráloch? II.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Každý novoobjavený minerál je vlastne novou výzvou pre mineralógov. Najmä tých, ktorí ako docent Peter Bačík pracujú na teoretickom výskume. Cez zložité matematicko-fyzikálno- chemické výpočty sa musia dopracovať k presnej charakteristike minerálov a ich vlastnostiam. A v závere výskumu obohatiť výsledkami nielen slovenskú mineralógiu, ale svetovú.
