Slovensko je krajina členitá a rozmanitá. Vedia o tom svoje tak vinohradníci, ako aj geológovia. Víno v pohári, jeho chuť, vôňa a buket, sú výslednicou faktorov geologických, geografických a biologických. Kým vinohradníci vnímajú najmä to, čo vyrastie nad zemou, geológovia vnímajú práve to, čo je pod zemou. Pretože zloženie pôdy priamo ovplyvňuje chuť a kvalitu vína. Hane Michalčíkovej to potvrdil aj profesor Pavel Uher z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Aké sú rozdiely v pôde Karpát I. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Len pred chvíľou sme si na príklade Malých Karpát dokumentovali, ako môže zloženie pôdy ovplyvniť chuť a kvalitu vína. Až tak, že známa odroda viniča dopestovaná v Rači, chutí ináč, ako tá istá odroda dopestovaná v Skalici. Väčšie rozdiely v zložení pôdy však poskytujú vzdialenejšie regióny Slovenska. Napríklad oblasť Tekova a Hontu, kde kvalitu vína pripisujú najmä tufovej pôde. Či je to naozaj tak, pýtala sa Hana Michalčíková opäť profesora Pavol Uhera z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Aké sú rozdiely v pôde Karpát II.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Pre skúsených vinohradníkov a vinárov známa vec. Chuť a kvalita vína je podmienená tak zložením pôdy, ako aj dobrou vyšľachtenou odrodou a skúsenosťami pestovateľov viniča. Len vtedy pochopíme, prečo tá istá odroda vína v rovnakej zemepisnej oblasti, ale geologicky rozdielnej, môže chutiť ináč. Postarala sa o to, pôda - matka živiteľka.
