Na malokarpatskom pahorku nad Bratislavou sa vypína Slavín. Areál tejto národnej kultúrnej pamiatky je vyhľadávaným oddychovým miestom. Je to pamätník sovietskych vojakov, ktorí zomreli v boji počas druhej svetovej vojny na území západného Slovenska. Postavený bol v rokoch 1957 - 1960. Slávnostne ho odhalili pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Sovietskou armádou 4. apríla 1960. Počas sviatkov sa tam zvyknú organizovať spomienkové akcie spojené s kladením vencov. Mária Babinská sa vybrala na toto pietne miesto spolu s Petrou Švardovou z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Slavín - národná kultúrna pamiatka 1
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Stále hovoríme o Slavíne, dominante Bratislavy. Je to vojnový pamätník a cintorín so zaujímavou architektúrou. Autorom výtvarného riešenia je slovenský sochár a architekt Ján Svetlík. V roku 1962 bol Slavín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V šiestich masových a v ďalších individuálnych hroboch je spolu pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády, ktorí padli počas bojov v druhej svetovej vojne. Až do nežnej revolúcie bol centrom veľkolepých májových osláv. No od roku 1991 sa sviatok víťazstva sovietskej armády 9. máj zákonom presunul na 8.mája a premenoval sa na deň oslobodenia od fašizmu. Takže v súčasnosti sem niektorí politici chodia ôsmeho mája, iní deviateho. No, Bratislavčania a turisti Slavín vnímajú ako miesto na relax a navštevujú ho najmä počas voľných dní. Opäť budeme spoznávať túto národnú kultúrnu pamiatku. Máriu Babinskú sprevádzala historička Petra Švardová.
Slavín - národná kultúrna pamiatka 2
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Toľko o bratislavskej dominante Slavín, ktorá je nielen pietnym miestom, ale aj parkom, kde sa radi ľudia prechádzajú a vychutnávajú si nádherný pohľad na mesto.
