V našom letnom seriáli vám každý deň predstavujeme zaujímavosti zo západného Slovenska. Streda je vždy venovaná príbehom múrov a veží.
Zrúcanina hradu Branč leží na rovnomennom kopci Myjavskej pahorkatiny nad Podzámkom, miestnou časťou obce Podbranč. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1317. Keďže hrad stál na pomerne ľahko prístupnom kopci, jeho obrana sa neustále zdokonaľovala. Hlavný vchod do dolného hradu je od východu. Oproti hlavnému vchodu je trištvrtekruhová delová bašta stredného hradu, chrániaca paľbou z diel a ručných zbraní priestor vchodu pred nepriateľom. Obvodové murivo dolného hradu je na štyroch miestach prerušené polkruhovými baštami.
O hrade Branč hovoril starosta obce Podbranč Milan Kadlíček, ale napríklad aj napríklad aj Ferdinand Vrábel z Československej obce legionárskej, ktorej členovia sa na hrade zastavili pri našom nahrávaní, keď prechádzali z rodiska M. R. Štefánika v Košariskách do rodiska T. G. Masaryka v Hodoníne. O histórii hradu nám povedal Peter Grznár z Krajského pamiatkového úradu v Trnave a o väznení evanjelických kňazov na hrade v 17. storočí farár – senior Ľubomír Batka.
Poklady – Hrad Branč - 1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Krásny pohľad na zvlnenú krajinu stojí za to.
Poklady – Hrad Branč - 2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Aké sú dejiny hradu Branč? Nechal ho postaviť magister Aba z Hlohovca medzi rokmi 1251 – 1297. Toto datovanie bolo určené podľa archeologického výskumu. Podľa nálezu mincí s uvedenými rokmi 1251 – 1261. V ďalších rokoch sa na hrade vystriedalo 40 majiteľov. V roku 1309 hrad získal Matúš Čák Trenčiansky, krátky čas hrad vlastnil i český kráľ Ján Luxemburský, v roku 1394 Žigmund Luxemburský. Po tomto roku sa datuje prestavba v rozsahu stredného hradu. Výsledkom bol typicky gotický skalný hrad s útočnou vežou, palácom, kaplnkou a v juhovýchodnom rohu stredného hradu s vysokým hradbovým obvodovým múrom.
V 16. storočí sa stal hrad vlastníctvom Františka Ňáryho, ktorý sa oženil s dcérou pána hradu Korlátko (Cerová) a s celou rodinou tu žili i poslední príslušníci rodu Ňáry, ktorí si postavili nový kaštieľ v Sobotišti a postupne sa tam presťahovali aj so zariadením. Hrad zostal opustený a chátral. V období tureckých vojen slúžil ako útočište okolitému obyvateľstvu, bol aj prechodnou väznicou protestantských kňazov, ktorí boli odsúdení bratislavským súdom na galeje. Zomreli v jamách (väznica po obvode múru). Túto udalosť pripomína pamätník a každoročné bohoslužby na hrade. Keďže bol hrad opustený, ľahko ho napadli a vypálili Turci a hrad tak zostal dodnes.
Obnova hradu sa začala až v 60. rokoch. V roku 1968 Pamiatkostav Žilina prevádzal pamiatkovú obnovu hradu, ktorá nebola dokončená. Archeologický výskum sa robil od roku 1978. Počas piatich sezón sa v odkrytých zasypaných miestnostiach, v jednotlivých vrstvách našli články kamennej architektúry z okien, dverí; ďalej sa našli črepiny z majoliky, z hrncov a kachieľ. K zaujímavým nálezom patrila ozdobná kamenná renesančná rímsa so štítom s letopočtom ukončenia prestavby hradu 1539 a monogramom majiteľa hradu Františka Ňáryho. Ďalej sa našla sústava pilierov, drevené časti z pôvodného hradu, železný šíp, 2 guľky, starý nôž, bronzové ihlice, rôzne druhy gombíkov, kovaní, kľúčik od šperkovnice, medené cedidlo a i.
Príťažlivá a malebná krajina s hradom Branč bola mnohým umelcov inšpirujúca. Hrad Branč vo svojich dielach stvárnil maliar Martin Benka, Július Koreszka, ale aj hodonínsky maliar Karel Novák. Obrazy hradu Branč sa nachádzajú v Galérii mesta Bratislavy, v múzeu Martina Benku v Martine a Záhorskej galérii v Senici.
Galéria
