Spomienka na Bohumíra Hrabáka z Vajnôr

Spomienka na Bohumíra Hrabáka z Vajnôr

Každému z nás je blízke nárečie rodného kraja. Keď ním najmä tí starší ľudia prevravia, akoby sa  pred nami otvorila kniha spomienok:  na mladosť, rodičov, starých rodičov, susedov, či kamarátov. Keby ste boli z Vajnôr a počuli rozprávať Bohumíra Hrabáka, celkom iste by vám pred očami ožili niekdajšie Vajnory so zvykmi a obyčajmi. Bohumír Hrabák chcel , aby sa na nárečie jeho rodnej dediny zachovalo a tak dal dokopy Diferenčný slovník nárečia slovenského-Vajnorského. Keď sa s  ním  Hana Michalčíková stretla, mal pred sebou neodmysliteľného spoločníka- zošit, do ktorého každý deň pribúdali nové nárečové slová. Opýtala  sa ho aj na to, či je veľký rozdiel medzi spisovným jazykom a vajnorským nárečím.

Spomienka na Bohumíra Hrabáka z Vajnôr

S Bohumírom Hrabákom sme sa pri mikrofóne Rádia Regina- západ stretli viac ráz. V jeho rozprávaní ožívali najmä zvyky a tradície Vajnôr a blízkeho okolia a ako sme počuli svojrázne nárečie .  Dedinu, v ktorej vyrastal ,miloval aj s atmosférou, ktorá tu vládla. Kedysi bola na každom rohu vícha, teda viecha a keď bolo veselo, vylúchali, teda vypili chlapi veľa dobrého vína. A dosť bolo aj vímastkov, teda huncútov, šibalov po dedine. Veľa z tvorivých plánov Bohumíra Hrabáka z Vajnôr zostane nenaplnených, v posledných marcových dňoch tohto roka nás navždy opustil.

Autor: Hana Michalčíková, Foto: myslovakia.sk