Ľubicu Tvarožkovú dlhé roky poznali najmä poslucháči, ktorí počúvali nemecké vysielanie Slovenského rozhlasu. Od roku 2000 sa vo verejnej doprave začalo využívať zahlasovanie staníc a zastávok. A odvtedy začali hlas Ľubice Tvarožkovej spoznávať aj cestujúci. Aj keď to bol pre nich skôr anonymný hlas. Pre Ľubicu Tvarožkovú bolo nahrávanie hlásení dobrodružstvom. Aspoň tým hlasovým. Pre Dopravný podnik Bratislava ich pripravovala 24 rokov. Martin Jurčo sa Ľubice Tvarožkovej pýtal aj na jej rozhlasové začiatky.
Čo živí a čo teší hlas ŽSR Ľubicu Tvarožkovú? I.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Dnes sa rozprávame s Ľubicou Tvarožkovou. Okrem toho, že bola redaktorkou nemeckej redakcie Slovenského rozhlasu, bola 24 rokov hlasom Dopravného podniku Bratislava. Postupne načítavala názvy zastávok, upozornenia pre cestujúcich, ale aj rôzne doplňujúce informácie. Martinovi Jurčovi povedala Ľubica Tvarožková aj o tom, že načítala vždy názov
zastávky hlasom dolu i hlasom hore, ako v nedokončenej vete.
Čo živí a čo teší hlas ŽSR Ľubicu Tvarožkovú? II.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Ľubicu Tvarožkovú v električkách či bratislavských trolejbusoch už počuť nebudeme, no zostáva v osobných vlakoch či rýchlikoch. A ako nám povedala, nevyhýba sa ani príležitostným hláseniam, napríklad v nostalgických linkách.
