Dva úrazy hlavy rozbehli u otca našej poslucháčky Ľuby Alzheimerovu chorobu. Dovtedy „čiperný“ dôchodca sa začal pred očami celej rodiny, napriek jej plnej podpore, pozvoľna meniť na - v mnohých činnostiach - odkázaného človeka, zmenili sa aj mnohé jeho povahové vlastnosti.
Nie všetci máme pri vysokom pracovnom a rodinnom nasadení dostatok energie a trpezlivosti ako zvládať situácie, keď sa nám náš najbližší príbuzní, naša celoživotná autorita doslova mení pred očami a neraz potrebuje starostlivosť ako malé dieťa. V dnešných dotykoch s Tatianou Šuškovou sa budeme rozprávať o tom, prečo by sme mali nájsť na zvládnutie tejto životnej etapy vždy dostatok síl. Najskôr sa však inšpirujme skúsenosťou samotnej pani Ľuby.
Ako komunikovať s rodičom seniorom I.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Keď sa najslávnejšia česká babička Boženy Nemcovej prisťahovala na Staré Bielidlo k rodine Proškových mala „biele vlasy ako sneh, zoschnuté ruky, štyri zuby a neuveriteľných 55 rokov.
Dnešné babičky a dedkovia majú vďaka pokroku medicíny a vedy o niekoľko desaťročí viac, ale ako rodiny sa musíme vyrovnávať čoraz častejšie s tým, že pokiaľ sa darí telo udržiavať ako tak vo forme, mozog mu nestíha.
Doktorka Zuzana Zacharová sa vo svojej ambulancii zaoberá aj rôznymi typmi demencií spojených so starnutím. Tatiana Šušková sa na ňu obrátila s otázkou - ako prijímať fakt, že sa naša mama alebo otec stávajú osobou mentálne odkázanou na pomoc druhých.
Ak pri malých deťoch vravievame, že z toho vyrastú, pri starnúcich rodičoch by sme sa podľa nej nemali vždy zmieriť s tvrdením, že to patrí k veku.
Ako komunikovať s rodičom seniorom II.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
