Pri ceste Považím už od Trenčína vidíme v diaľke kamenné útvary obkolesené lesmi. Vršatské bradlá sú pokračovaním bradlového pásma, ktoré v oblasti Trenčianskeho kraja prechádza severným údolím Váhu. Iveta Pospíšilová sa na náučný chodník Okolo Vršatca - koruny Bielych Karpát vybrala s Katarínou Rajcovou zo Štátnej ochrany prírody - Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Na úpätí skál stretli ráno osamelého turistu. Pavol z blízkeho Vršatského Podhradia sa pôvodne vybral na huby, ale zaujímajú ho aj bylinky.
Vršatské bradlá nazývajú korunou Bielych Karpát 1 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Hrad patril vo svojich dejinách viacerým šľachtickým rodom. Vlastnil ho aj Matúš Čák Trenčiansky, Ctibor zo Ctiboríc a najdlhšie rod Jakušičovcov. Počas rákociovských povstaní začiatkom 18. storočia sa doň uchýlili povstalci. Po dobytí hradu cisárskymi vojskami ho v roku 1708 vyhodili do vzduchu, aby zabránili usídliť sa v ňom ďalším rebelom. Odvtedy chátra a ostáva romantickou ruinou, ktorý zatiaľ nikto neopravuje. Preto si treba aj dávať pozor pri prechádzaní sa touto lokalitou.
Vršatské bradlá - vápencové skalné útvary v okrese Ilava neďaleko Pruského sú druhohorného pôvodu a tvoria dominantu prírody v tomto regióne. Ivete Pospíšilovej povedala o ich geomorfologickom pôvode viac Katarína Rajcová z Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty.
Vršatské bradlá nazývajú korunou Bielych Karpát 2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Skalné bralá Vršatca obľubujú ako hniezdiská dravce - sokol myšiar alebo veľmi vzácny sokol sťahovavý, ktoré sú citlivé na vyrušovanie v tomto období. Preto sa treba držať značených chodníkov a nevybočovať do brál alebo vežičiek.
