Južné Slovensko to sú najmä obrovské plochy ornej pôdy, na ktorej pestujú poľnohospodári svoje plodiny. Nesmierne plochy mimoriadne kvalitnej poľnohospodárskej pôdy na Podunajsku získali ľudia vysúšaním krajiny. Zmiznuté potoky, uväznené riečky, vysušené mokrade – to všetko narušilo stabilitu krajiny a dnes v čase klimatickej zmeny a dlhodobých suchých období sa pokúšame vodu do krajiny vracať späť. Bratislavské regionálne ochranárske združenie sa - okrem iných projektov - zameralo aj na Čiližský potok, ktorý predstavuje významný biotop a migračný koridor pre druhy v poľnohospodárskej krajine a je zároveň jedným z posledných vodných tokov s prirodzeným charakterom v slovenskej časti Podunajskej nížiny. Dostatok vody v ňom napája aj priľahlé mokrade, ktoré znižujú riziko povodní, v lete ochladzujú prostredie, v zime ho otepľujú.
Čiližská mokraď - I. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Ochranári z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia chcú medzi Veľký Meder a Čilizskú Radvaň vrátiť pôvodnú mokraď. Rozmach poľnohospodárstva ju premenil na kukuričné pole. Aby plochu o rozlohe 42 hektárov za 100 tisíc eur odkúpili a mokraď obnovili, vyhlásili verejnú zbierku. Doteraz sa vyzberala asi polovica tejto sumy. O dôležitosti tejto mokrade pre návraty pôvodného biotopu do krajiny sa priamo na mieste rozprávala Tatiana Šušková s enviromentalistkou BROZ-u Andreou Froncovou.
Čiližská mokraď - II. časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
O pár rokov by mala byť na území čiližských mokradí teda divoká príroda – taká ako v minulosti. Nevrátia sa sem len pôvodné rastliny a živočíchy, ale v území vznikne obrovská plocha schopná zadržiavať vodu a chrániť krajinu pred povodňami aj suchom. 42 hektárovú mokraď chcú zapísať aj medzi chránené územia Natura 2000.
