Dnes sa prejdeme v bratislavských lesoch k tzv. Písanému kameňu, na miesto, ktoré pomaly ohlodáva zub času a sila prírody, no napriek tomu stále láka výletníkov dychtivých po časoch minulých. K Písanému kameňu sa môžete dostať po značkovaných turistických chodníkoch, ktoré smerujú k rázcestiu za Kačínom. Marcela Jedináková sa k nemu dnes vyberá z bratislavskej mestskej časti Záhorská Bystrica v spoločnosti historika a kurátora historických zbierok Slovenského národného múzea Martina Besediča.
Prechádzka k písanému kameňu stupavského panstva I.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Na písanom kameni v Bratislavskej mestskej časti Záhorská Bystrica sa podľa listiny z roku 1600 nachádza aj číslovanie a keďže tento kameň bol jedenástym hraničným kameňom hraničnej línie medzi Bratislavou a Stupavským panstvom, neskôr na kameň pribudla číslovka 14, čo znamenalo, že tento hraničný kameň bol štrnástym hraničným kameňom medzi Záhorskou Bystricou a chotárnou hranicou Lamača.
Marcela Jedináková pokračuje v rozhovore s historikom a kurátorom historických zbierok Slovenského národného múzea Martinom Besedičom.
Prechádzka k písanému kameňu stupavského panstva II.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tento Písaný kameň už svojim číslovaním prezrádza, že patril do celej línie hraničných kameňov a pozdĺž trasy, ktorou prechádzame, nachádzame viacero hraničných chotárnych kameňov Bratislavy, opatrených číslom a erbom mesta Bratislavy. Tieto však pochádzajú už z mladšieho obdobia, z 19. storočia.
