V nasledujúcich minútach sa vyberieme na okraj bratislavského sídliska Dlhé diely. Zájdeme na Devínsku cestu, len niekoľko metrov od Dunaja, pretože v polovici 20. storočia viedla práve týmto územím slovensko-nemecká štátna hranica. Miroslavovi Würflovi to potvrdil aj geograf Daniel Kollár.
Premeny hraníc v Bratislave I. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Teraz sa vraciame na bratislavské Dlhé diely, na Devínsku cestu, kde bola po druhej svetovej vojne slovenská a nemecká colnica. Nemci akceptovali požiadavku Slovákov, ktorá sa týkala Vodárenského ostrova a celý ho vrátili Slovensku za územné kompenzácie v oblasti Karlovej Vsi a na Devínskej Kobyle. Dohodli malého pohraničného styku a dopravy. Spoločne umožnili prevádzku dennej autobusovej linky Devín – Petržalka, aby Devínčania pohodlnejšie dosiahli územie ríše, najmä Hainburg a Bruck, kam z administratívneho hľadiska Devín patril. Ako sa zmenila hranica, keď týmto územím prešiel front a Bratislava bola oslobodená, aj o tom sa Miroslav Würfl rozprával s geografom Danielom Kollárom.
Premeny hraníc v Bratislave II.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Pád železnej opony pripomína aj výstava na hrade Devín, a mnoho historických záberov, akými zmenami prešlo za posledné desaťročia naše hlavné mesto, nájdete aj v publikácii s názvom „Premeny Bratislavy“. Históriu pohraničného územia pod devínskym bralom, ale aj bývalej colnice na Devínskej ceste neďaleko vchodu do vodárenského tunela na ostrov Sihoť, nám vo zvukovej podobe priblížili Miroslav Würfl a geograf Daniel Kollár.
