Z hľadiska azylovej politiky Európskej únie - je pojem „azyl“ takpovediac viacrozmerný. V našom obyčajnom ľudskom ponímaní však toto slovo znamená ponúknuť človeku, ohrozenému prenasledovaním, alebo strachom o holý život - útočisko, úkryt, alebo ak chcete strechu nad hlavou. Volá sa to nezištná ľudská pomoc. O tom všetkom bude tohto týždňový seriál, ktorý jeho autorka Janka Bleyová nadpísala slovom AZYL.
Pondelok Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. My pokračujeme v našom rozprávaní o utekajúcich Ukrajincoch a pomáhajúcich Slovákoch. Mesto Buča, ležiace neďaleko Kyjeva, označilo Ukrajinské ministerstvo obrany za novú Srebrenicu. Stovky mŕtvych civilistov, zbombardované domy a ulice, spúšť na každom kroku a práve z Buče utekala so svojim 10 ročným synom Artemom aj Irina Ševčuk. Stretla sa s ňou Janka Bleyová.
Utorok Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Nie v prvých dňoch, ale doslova v prvých hodinách vojny na Ukrajine, sa začali mobilizovať slovenskí dobrovoľníci, ktorí chceli pomôcť utekajúcim Ukrajincom. Ľudia prinášali šatstvo, deky, hygienické potreby, potraviny. Každý sa snažil prispieť ako mohol. Koncom februára mrzlo a vyčerpaným ľuďom bolo treba poskytnúť strechu nad hlavou. Včera sme počúvali rozprávanie Sama - otca slovenskej rodiny, ktorá bez váhania ponúkla svoj byt Irine a Artemovi. Takých slovenských rodín, ktoré prichýlili zúfalých Ukrajincov sú stovky. V Bratislave však utečencom otvorila dva azylové domy aj jedna z najznámejších cestovných kancelárií. Janka Bleyová najskôr oslovila manažéra „cestovky“ Jozefa Zelizňáka.
Streda Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Správa o ruskej invázii na Ukrajinu, prišla ako blesk z jasného neba. Prvé ochromenie už za pár hodín vystriedala snaha tisícov Slovákov, pomôcť Ukrajincom utekajúcim pred bombami. A zďaleka to nebola „iba“ materiálna pomoc. Na Slovensko – ukrajinské hranice prichádzali dobrovoľníci. Boli to napríklad rôzne občianske združenia, charitatívne organizácie, ale aj zdravotníci, psychológovia... Vyčerpané matky so svojimi deťmi však potrebovali najmä azyl. Miesto, kde by sa mohli zohriať, vyspať, najesť a napiť. V Bratislave vzniklo viac takýchto centier. Janka Bleyová vás však zavedie do Azylového domu, ktorý tiež začal fungovať predovšetkým vďaka dobrovoľníkom.
Štvrtok Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Aj protivojnové romány Ericha Mariu Remarqua - boli pred desiatkami rokov - akousi pomyselnou istotou, že ľudstvo sa poučilo. Že už nikdy nedopustí vojnové besnenie. Nie je to tak. Už niekoľko mesiacov, takmer v priamom prenose, zažívame utrpenie Ukrajincov. Ľudia na Slovensku nezaváhali a od prvých dní vojny sa snažili utečencom pomáhať. Janka Bleyová oslovila najmä tých, ktorí im v Bratislave ponúkli azyl. V každom, kto sa však dostal do kontaktu s utečencami, rezonujú ich silné príbehy. Výnimkou nie je ani Jozef Zelizňák, ktorý realizoval myšlienku - otvoriť v Bratislave azylové domy najmä pre matky s deťmi.
Piatok
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Príbehmi - o pomoci Slovákov, utekajúcim Ukrajincom z bombardovanej vlasti - sa končí náš tohto týždňový seriál, ktorý jeho autorka Janka Bleyová nazvala jednoducho Azyl.
Od pondelka sa budete môcť započúvať do príbehov z našich sadov, budeme hovoriť o slivkách, napr. o nových trendoch v pestovaní a spracovaní.
