V prírode sa stále niečo deje. Niektoré rastliny pribúdajú, iné ubúdajú. Aj preto biodiverzite - biologickej rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov venujeme stále väčšiu pozornosť. Je to nevyhnutnosť. Veď viac než 25 % liečiv obsahuje aktívne zložky odvodené z rastlín, mnoho antibiotík má svoj pôvod v hubách a mikroorganizmoch. Stratou druhov strácame možnosť získať z nich rôzne produkty. Chrániť prírodu aj tým, že si vážime jej biologickú rozmanitosť je úlohou vedcov v Centre biológie rastlín a biodiverzity SAV, kde okrem botanikov nájdeme aj zoológov. S doktorom Fedorom Čiamporom si Hana Michalčíková obzrela najskôr laboratóriá.
Pondelok Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Po celý tento týždeň nazeráme do práce ľudí, ktorí sa venujú rastlinám. Z rôznych uhlov pohľadu. Dnes zaklopeme na dvere geobotanikov - manželov Šibíkovcov, ktorí študujú vzťahy rastlín k prostrediu - od stromov, cez kroviny až po byliny. Neštudujú ich však len v konkrétnom prírodnom prostredí, ale obaja sú zapojení aj do diaľkového prieskumu Zeme, čo je efektívna metóda výskumu prírodných zdrojov a monitorovanie ich stavu. Informácie môžu získať o akýchkoľvek oblastiach Zeme, vrátane povrchu morí a oceánov. Hana Michalčíková sa pýtala Jozefa Šibíka a Márie Šibíkovej z Botanického ústavu SAV aj na to, ako výskumné metódy ich práce dokážu využiť v prospech zlepšenia klímy a spolupráce s inými vednými odbormi.
Utorok Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Slovom herbár sa označovala už od stredoveku kniha o rastlinách. Boli v nej na listoch papiera uložené vysušené, vylisované rastliny aj s popisom na herbárovom lístku. Možno ste herbár vlastnili aj vy, kedysi ešte na základnej škole. A cez precízne vylisované rastlinky ste sa učili poznávať aj v prírode ich botanické názvy. Najstaršia slovenská herbárová zbierka je zbierka mnícha Cypriána z Červeného Kláštora v Pieninách ešte z roku 1762. My sa dnes v našom seriáli, ktorý vonia rastlinami ,zastavíme v jednom výnimočnom herbári. Pre vašu predstavu - lišajníkov v ňom majú uskladnených okolo 19 500, húb je viac, okolo 38 000 a machorastov niečo vyše 5000. Navštívila ho Hana Michalčíková.
Streda Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Slovensko je krajina bohatá nielen na prírodné krásy a zaujímavosti, ale aj na nadaných ľudí, ktorí sa v oblasti vedy vedeli presadiť aj v zahraničí. Ide o špecialistov, o ktorých prejavili záujem prestížne zahraničné univerzity a výskumné pracoviská. Patrí k nim aj docent Jozef Mravec, ktorý sa po štúdiu molekulárnej biológie na Univerzite Komenského rozbehol do veta. Pôsobil na Univerzite v Tübingene v Nemecku, na Flámskom inštitúte biotechnológií v Gente, odtiaľ zamieril zbierať skúsenosti do Francúzska a v Kodani zostal ako vedúci výskumného tímu celých 10 rokov. Až potom sa vrátil na Slovensko, kde dostal možnosť na Ústave genetiky a biotechnológie rastlín v Nitre pokračovať s vlastným vedeckým tímom v štúdiu rastlinných bunkových stien. Hane Michalčíkovej o nich povedal Jozef Mravec viaceré zaujímavé fakty.
Štvrtok Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Po celý týždeň sa v našom seriáli venujeme rastlinám. Všímali sme si biologickú rozmanitosť druhov, venovali sa diaľkovému prieskumu Zeme, prehliadli sme si unikátny Herbár Botanického ústavu. Zistili sme, aký bohatý a mnohotvárny je svet rastlín, akými rôznymi štádiami vývoja prešiel, ako sa dokáže neustále. Hana Michalčíková si dnes všimla prácu špičkového vedca Jána Jásika z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV.
Piatok
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Rozhovorom so slovenským vedcom v oblasti rastlinnej bunkovej a molekulárnej biológie Jánom Jásikom, z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, sme dnes zavŕšili náš seriál týždňa - venovaný botanike.
