Užitočné, či neužitočné – ľudia radi rozdeľujú obyvateľov prírody podľa ich úžitku pre seba alebo škôd, ktoré im dokážu napáchať na majetku či poliach. Pokiaľ príroda takéto delenie nepozná, pretože každý tvor je v nej dôležitý. V minulosti bol za jedného z najväčších škodcov našich polí považovaný syseľ, pretože prevládala predstava, že kradne gazdom obilie a robí si z nich veľké zásoby. A ako zistila Tatiana Šušková mylný obraz našiel svoj odraz aj v literatúre pre deti.
Pondelok
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
To, že zvieratá migrujú po krajine je známy fakt. Sú ale také, ktoré svoj domov milujú. Patria k nim aj sysle, ktoré obľubujú otvorenú krajinu s nízkym porastom, aby videli čo sa okolo nich deje. Veľa krát však netušia, že na ich lúku o chvíľu prídu bagre, lebo bývať chcú aj ľudia.
A tak ich ľudia sťahujú na bezpečné miesta, kde sú pre nich vhodné podmienky, ale aj preto, že krajina potrebuje sysliu pomoc. Ich spôsob života jej totiž vracia pôvodnú kvalitu.
Bratislavské regionálne združenie realizuje projekt Life syseľ, ktorý má zvýšiť jeho populáciu v lokalitách, kde sa vyskytuje a umožniť rozšírenie jeho výskytu aj tam, kde už nežije.
A ako povedal Tatiane Šuškovej Pavol Littera z Broz na Slovensku máme aj na slovo vzatého odborníka na sysľov. Tatiana Šušková ho neskôr stretla s ďalšími ochranármi priamo pri odchytávaní sysľov.
Utorok
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Minulý rok sa vďaka odchytu tímu ochranárov presťahovalo z plochy od bratislavského letiska okolo 700 sysľov pasienkových na viaceré lokality na západnom Slovensku, aby posilnili populácie s málo jedincami alebo aby boli prví prarodičia na novo-založených sysľoviskách.
Záchranná akcia, najväčšia tohto druhu, pretože na danej ploche sa pripravovala výstavba, šla naozaj „do posledného sysľa“. Tatiane Šuškovej Andrea Froncová z Bratislavského regionálneho a ochranárskeho združenia povedala.
Streda Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Prečo sysle z našej krajiny vymizli? A prečo je pre ňu dôležité, aby sa do nej opäť vrátili? To sú otázky, na ktoré hľadáme tento týždeň v seriáli, v ktorom nám sysle neschádzajú z mysle. Andrea Froncová z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia, ktorému sa v rámci projektu Life syseľ darí vracať tieto užitočné tvory do prírody o nových lokalitách ich výskytu Tatiane Šuškovej povedala.
Štvrtok
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Syseľ je hlodavec, ktorý patrí patri do čeľade vevericovitých. V svojom okolí na seba upozorňuje prenikavým pískaním a “panáčkovaním” (teda stojom na zadných nohách) neustále pozoruje svoje okolie. A zväčša pritom stále niečo „chrúme“, čo drží v predných končatinách.
Naši predkovia voľakedy verili, že sysle im kradnú z polí obilie do zásoby na zimu, ale syseľ celú zimu prežije v tzv. stave hybernácie, teda spí a neje a neprávom obviňovaný namiesto hrabošov.
Tento rok sú už sysle dávno hore a rozbehnú sa aj aktivity ochranárov v projekte Life syseľ. Tatiane Šuškovej Andrea Froncová z Bratislavského regionálneho združenia povedala.
Piatok
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Malé sysle teda riešia veľký problém s krajinou. Syseľ pasienkový je uvedený v Červenom zozname IUCN, čiže je klasifikovaný ako ohrozený druh. Patrí k prísne chráneným druhom zvierat, na záchranu ktorého musia byť vyhlásené špeciálne chránené územia. Projekt Life syseľ sa usiluje navrátiť sysle do krajiny a vytvoriť podmienky pre ich život na dvadsiatich siedmych lokalitách, kde pôvodne žili.
Od pondelka bude seriál venovaný 30 rokom speváckeho súboru Dúbravanka.
