Skalica nie je veľké mesto. Ale v histórii slovenského národa veľmi významné. V 18. storočí patrila medzi šesť najväčších a najdôležitejších uhorských miest na území dnešného Slovenska. V 19. storočí strácala svoj hospodársky význam, ale význam mala ako jedno z dvoch najvýznamnejších centier národného pohybu. Jedným bol Ružomberok, kde pôsobil Vavro Šrobár a Andrej Hlinka a druhým Skalica s Dr. Pavlom Blahom a jeho švagrom Dr. Ľudovítom Okányim. Pred sto rokmi sa práve Skalica stala na pár dní hlavným mestom Slovenska. O miestach, kde sa rozhodovalo o budúcnosti Slovákov sa Hana Michalčíková rozprávala s Vierou Drahošovou, riaditeľkou Záhorského múzea.
Skalica v roku 1918 - 1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Pred chvíľou sme hovorili o dvoch budovách, ktoré si pamätajú osudové zvraty v roku 1918, keď sa Skalica na niekoľko dní stala hlavným mestom Slovenska. Bol to Dom Dr. Pavla Blaha a staroveká radnica. Udalosti sa však odohrávali aj inde- najmä v centrách vzdelanosti, ktoré boli pre predstaviteľov československej vlády, hoci len dočasnej, miestami, kde rozhodovali o verejných veciach nového štátu. Boli však zároveň miestami, kde sa schádzali oduševnení zástupcovia ľudu, aby pomohli predstaviteľom novej vlády a podporili ich v reťazi oslobodzovacích akcií. Hana Michalčíková pokračuje v téme s riaditeľkou Záhorského múzea Vierou Drahošovou.
Skalica v roku 1918 - 2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
V dnešných uličkách sme vám predstavili tie miesta a budovy Skalice, ktoré sú späté s udalosťami roku 1918, keď sa Skalica stala sídlom prvej slovenskej vlády. Aj preto majú pre Skaličanov nadchádzajúce pamätné novembrové dni viac než len lokálny význam.
