Dnes sa budeme prechádzať uličkami – neuličkami. Reč totiž bude o pasážach. Zo stavebného hľadiska je pasáž nejaký zastrešený úsek, skratka medzi dvoma ulicami. No tieto „skratky“ sú často vymyslené tak, aby sme si v nich mohli síce skrátiť vzdialenosť, ale na druhej strane spomaliť čas. V peknej, dobre vymyslenej pasáži sa usadiť, vypiť si kávu, urobiť nákup alebo len tak v duchu južanskej mentality komunikovať, postávať, pozorovať okoloidúcich, tešiť sa zo života. O pasážach – od antiky až po bratislavskú súčasnosť som sa rozprávala s urbanistom prof. Bohumilom Kováčom.
Bratislavské pasáže - 1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Jednou z najkrajších pasáží v Bratislave, ktorá sa môže popýšiť takouto dômyselnou konštrukciou strechy zo skla a ocele je Centrál pasáž medzi Laurinskou a Starou tržnicou. Je súčasťou prvého moderného obchodného domu od Franza Wimmera a Andreasa Szönyiho z rokov 1928 - 1929.
Ak máte Bratislavu v nohách, iste viete, kde je Royko pasáž, Luxor, Tatra, pasáž Gorkého alebo Liga Pasáž. Snáď len posledná z nich nemá príchuť čohosi lepšieho. No väčšina pasáží práve naopak, vyžaruje atmosféru pokojného luxusu a lepšej spoločnosti. Pokračuje urbanista prof. Bohumil Kováč.
Bratislavské pasáže - 2. časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tento príklad len potvrdzuje to, čo nás učia aj dejiny architektúry. A síce, že v mestách je večné len jedno – neustála zmena. O fenoméne pasáží som sa rozprávala s urbanistom prof. Bohumilom Kováčom.
