Skôr narodení Bratislavčania si určite ešte pamätajú vychýrenú Vydricu. Dne už žiaľ, neexistuje, pred desaťročiami túto lokalitu zrovnali so zemou buldozéry. Vydrica spočiatku ani netvorila súčasť Bratislavy – bola len rybárskou osadou pod hradným kopcom, za vtedajšími bránami mesta. Túto časť obývali skôr chudobnejší obyvatelia. Žili tu najmä rybári, obchodníci, či remeselníci. Štvrť bola od konca 19. storočia až do svojho zániku známa najmä svojimi krčmami, nevestincami a zlou bezpečnosťou. Nachádzali sa tu hostince ako Zlatá lampa, Biely vlk, Zlaté slnko a Hviezda. O Vydrici nám porozpráva sprievodca cestovného ruchu Marián Bilačič.
Hriešna Vydrica I. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Dejiny „hriešnej“ bratislavskej štvrte - Vydrice, príťažlivo spracoval vo svojej knihe Anton Baláž. Autor poukazuje aj na to, že zahraniční cestovatelia, ktorí v uplynulých storočiach navštívili Prešporok a zanechali o tom aj nejakú písomnú zmienku, sa zmieňujú aj o tunajších milých dievčatách. Napríklad dánsky rozprávkar Hans Christian Andersen v roku 1841 cestoval z Konštantínopolu do Viedne. Jeho loď zakotvila v tunajšom prístave, neďaleko hostinca Modrá šťuka, ktorý plnil aj funkciu nevestinca. Andersen napísal vo svojom cestopise že, Bratislava je plná pekných dievčat a lahodných vín. Je jasné, že myslel dámy ľahších mravov. O hriešnej Vydrici nám viac povie sprievodca cestovného ruchu Marián Bilačič.
Hriešna Vydrica II. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Anton Baláž v knihe Hriešna Vydrica píše, že nevestince na Šťukovej, Oeserovej a Floriánskej ulici sa v 20. storočí spomínali už len ako pelechy kriminálnych živlov. Polícii sa podarilo systematickými opatreniami zlikvidovať toto prastaré remeslo v Podhradí. Vraj zamestnankyne týchto vykričaných domov odviezli na prevýchovu do táborov, z ktorých sa v lepšom prípade dostali do nejakého štátneho podniku ako robotníčky.
