Vďaka populárnym Slnečným jazerám, ktoré sú často vyhľadávané počas leta sa mesto Senec stalo známym turistickým centrom. Nachádza sa na juhozápadnom Slovensku. Senec, to ale nie sú len atrakcie spojené s letnou turistickou sezónou, jazerami a športom. Počas celého roka sa môžete preniesť o niekoľko storočí späť poznávaním zachovalých pamiatok dokumentujúcich jeho starobylú históriu. Na krátku prechádzku po pamiatkach sa teraz vyberieme s vedúcim Mestského múzea v Senci Gáborom Strešňákom. Čo má spoločné s Turkami malý kaštielik na seneckom Námestí prvého mája?
Potulky Sencom - 1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Po zániku takzvaného „triciatkového“ úradu prešla budova pod správu mesta. Plánovalo sa, že v nej budú bývať vojaci. Nestalo sa nakoniec tak. Aby sme si Turecký dom aj stavebne vizualizovali – má pevnostný charakter, oblúčikovité strieľne a polkruhové atiky. Zaujímavosťou stavby je aj nárožná valcovitá veža – bastión. Dochovali sa záznamy, že z Tureckého domu viedla podzemná chodba smerom za zástavbu ulice. Zatiaľ sa nenašla. Presuňme sa v čase ale ďalej do 20. storočia.
Potulky Sencom - 2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
A v Tureckom dome je dnes spomínané Mestské múzeum. V súčasnosti sa priestory rekonštruujú. Kúsok ďalej od Tureckého domu sa nachádza bývali symbol mestskej a šľachtickej moci – „ius gladi“ v preklade právo meča, ktoré bolo v minulosti zhmotnené v podobe šibeníc, alebo pranierov takmer v každom zemepanskom sídle. V Senci sa zachoval pranier. Presúvame sa od Tureckého domu ďalej smerom na západ. Hovorí náš sprievodca historik, archivár a vedúci mestského múzea v Senci Gábor Strešňák.
Potulky Sencom - 3. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Dokonca sa dochoval písomný záznam, že v roku 1609 bol pri pranieri vystavený na verejnú potupu istý čarodejník, ktorý zaklial v Senci úrodu cibule. Pranier doslúžil v roku 1848, kedy bolo zrušené poddanstvo. V dvadsiatom storočí si z praniera spravili obecný hlásnik, akýsi mestský „city light“ – teda stĺp, na ktorom si obyvatelia čítali mestské oznamy. Dnes je pranier na Mierovom námestí kultúrnou pamiatkou.
V dnešných uličkách sa túlame po historickom centre mesta Senec. Spomínali sme Turecký dom a bývalí pranier. K starému koloritu Senca v minulosti patrili aj hostince a krčmy. S vedúcim Mestského múzea v Senci s historikom a archivárom Gáborom Strešňákom sme na Mierovom námestí.
Potulky Sencom - 4. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Na bráne sa nachádza pamätná tabuľa Márie Terézie, Františka Esterházyho bývalého kancelára, a nájdeme tam aj tabuľu, ktorá pripomína „Colegium Economicum“ teda spomienku na prvú ekonomickú vyššiu školu, ktorá sa nachádzala v Senci. Senec je v súčasnosti mesto v ktorom žijú priateľsky vedľa seba Slováci aj Maďari. V minulosti v Senci žila aj početná židovská komunita. Svedčí o tom židovská synagóga stojaca na Mierovom námestí. Budova pôsobila donedávna s chátralo a opustene. Dnes však už nie. Hovorí Gábor Strešňák.
Potulky Sencom - 5. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Synagóga bola v Senci postavená v roku 1825, v roku 1904 bola zrenovovaná do súčasnej podoby v secesnom slohu s orientálnymi prvkami. Bola jedinou v okolí a Senec bol mestom s početnou židovskou komunitou. V roku 1930 tvorilo židovské obyvateľstvo asi štvrtinu celkového počtu obyvateľov mestečka. Po deportáciách Židov počas II. svetovej vojny sa ich veľmi málo vrátilo do Senca. Na prechádzke mestom ma dnešný sprievodca historik a archivár Gábor Strešňák upozornil ešte na pozoruhodnú sochu Alberta Molnára Senciho. Kto bol Molnár Senci?
Potulky Sencom - 6. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
A jeho sochu nájdeme na Mierovom námestí, ktorým sme sa dnes túlali. Mesto Senec je príťažlivé na bývanie nielen pre blízkosť hlavného mesta Bratislavy, ale aj príjemné prostredie a rekreačný areál Slnečných jazier. V Senci počas prechádzky mestom môžete spoznať aspoň pár pamätihodností o ktorých sme dnes hovorili.
