Mesto Pezinok leží 18 km severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy. Rozkladá sa na dvoch katastrálnych územiach Grinava a Pezinok. Príjemný kolorit tohto malokarpatského mestečka dotvára množstvo zachovaných historických pamiatok. V dnešných uličkách v starom meste sa najskôr pozrieme do Krušičovej kúrie, ktorá sa nachádza na rohu Holubyho ulice a Radničného námestia. Sprevádzať nás bude vedúca Mestského múzea v Pezinku – Petra Pospechová.
Krušičová kúria so stredovekým jadrom I. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Objekt pôvodne slúžil správe pezinských zlatých baní grófov zo Svätého Jura a Pezinka. V historický prameňoch sa táto budova objavuje ako Perghauz, Berghaus, Eckhaus. Vráťme sa však do samotných múrov tejto starobylej kúrie.
Krušičová kúria so stredovekým jadrom II. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Pred 11 rokmi prešla Krušičová kúria výraznou rekonštrukciou. Dominantou nádvoria je moderné sklené átrium so schodmi a výťahom, a pri výkopových prácach bola objavená studňa, ktorá je zachovaná na nádvorí. Momentálne sa rozhoduje o zápise budovy medzi národné kultúrne pamiatky. Hľadať v celej kúrii najstaršie stavebné prvky by bolo trochu náročnejšie, ako potvrdila aj historička a archivárka Petra Pospechová.
Krušičová kúria so stredovekým jadrom III. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Z roku 1425. Počúvajme čím je objekt ešte zaujímavý.
Krušičová kúria so stredovekým jadrom IV. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
A z Krušičovej stredovekej kúrie na rohu Holubyho ulice a Radničného námestia sa presunieme do Palugyaovskej kúrie v Pezinku na ulici M. R. Štefánika.
To, čím žije Pezinok dnes, má každý možnosť sám vidieť, počuť či vycítiť. Ibaže na to, aby človek mestu porozumel, musí poznať aj jeho minulosť. Pred chvíľou sme boli v najstaršom zachovanom objekte v Pezinku a teraz sa presunieme do Paulugyaovskej kúrie na ulici Milana Rastislava Štefánika. Táto pamiatka vznikla v 16. storočí. Prvé písomné zmienky o majiteľoch kúrie pochádzajú zo začiatku 18. storočia. Kúria má dve uličné fasády, pričom hlavná je orientovaná pozdĺžne k ulici Milana Rastislava Štefánika a zadná je orientovaná do Potočnej ulice. Sprevádza nás vedúca Mestského múzea v Pezinku – historička a archivárka Petra Pospechová.
Palugyaovská kúria Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
K spomínanému Thomasovi Prestonovi z Palugyaovskej kúrie sa v Pezinku traduje ešte zaujímavý príbeh. Začiatkom augusta 1849 sa v Prešporskom hostinci U zeleného stromu údajne konala slávnostná recepcia v súvislosti so železničnou traťou. Zúčastnilo sa jej vraj viacero popredných osobností, medzi nimi aj Thomas Preston. Ako múčnik podávali na recepcii jablkovú štrúdľu. Tento múčnik zapríčinil katastrofu: už na mieste sa za záhadných okolností otrávil väčší počet hostí. Prestona stihli preniesť do Pezinka, kde 10. augusta 1849 zomrel. Táto nešťastná udalosť má dve verzie. Podľa prvej, šlo o omyl kuchárky, ktorá pripravovala dezert. Namiesto práškového cukru posypala múčnik otravou na potkany (oxidom arzénu). Druhá hovorí o cielenej otrave. Recepcia mala byť možnosťou, ako sa zbaviť nežiaducich osôb. Kto mohol mať záujem na smrti Prestona a ďalších ľudí v nepokojných revolučných časoch, je neznáme. Tragická udalosť však nie je podložená hodnovernými faktami, takže môže ísť o vymyslený príbeh. Je oveľa pravdepodobnejšie, že Preston zomrel na choleru, ktorá vtedy zúrila na území dnešného Slovenska. Hrob rodáka z Londýna Thomasa Prestona nájdete v Pezinku na cintoríne.
