V historickej časti Bratislavy - medzi ulicami Palisády, Šulekova a Bradlianska - sa nachádza Cintorín pri Kozej bráne, ktorý svojou tajomnou atmosférou dostane nejedného návštevníka. Hoci bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, jeho stav tomu príliš nenasvedčuje. Mnohé náhrobky sú poškodené a prejavuje sa na nich sila času. Napriek tomu je cintorín vzácnym pietnym miestom a okoloidúci tu môžu vidieť mená viacerých osobností hlavného mesta. Stretol som sa tu so sprievodkyňou Vierou Jančuškovou, a najskôr ma zaujímalo - čo nás na dnešnej prechádzke čaká.
Kozia brána 1 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Bratislavský evanjelický cintorín Kozia brána - nazývaný aj Pri Kozej bráne - má za sebou dlhú a bohatú históriu. Pochovávať sa na ňom začalo v roku 1783. Pozemky nového cintorína za mestskými palisádami dovtedy slúžili ako vinohrady a záhrady. Podľa štatistík tu bolo v rokoch 1783 až 1950 pochovaných asi 20-tisíc zosnulých. Pravdaže, niektoré hroby boli použité opakovane. A my teraz pokračujeme v prechádzke uličkami tohto cintorína, ktorý je posledným miestom odpočinku viacerých osobností nášho hlavného mesta. Spolu so sprievodkyňou Vierou Jančuškovou sme sa zastavili aj pri hrobe známeho pedagóga a cirkevného historika.
Kozia brána 2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Aj takéto príbehy sa spájajú s cintorínom pri Kozej bráne, po ktorom sme sa dnes prechádzali spolu so sprievodkyňou Vierou Jančuškovou. Na tomto evanjelickom cintoríne je pochovaných veľa osobností – sú tu profesori, spisovatelia, bohatí mešťania, ale aj vojaci, lekári, historici, umelci či architekti.
