Dnes máme pre vás v Literáriu niečo, čo sme tu ešte nemali. Poslucháčka Margaréta Binderová nám poslala niekoľko básní svojej matky Oľgy Žitňanskej. Básne, ktoré budete počuť, neboli nikdy uverejnené, pani Oľga ich písala pravdepodobne len pre seba a pod jednotlivé básne dopísala aj dátum, kedy vznikli. Dnes teda budeme počúvať báseň 16-ročného dievčaťa, ktoré ju napísalo v júli 1945. V básni tak môžeme počuť poetiku tvorby spred 70-tich rokov. Schválne uvádzame kontext, pretože neprofesionálna tvorba vždy istým spôsobom reflektuje poetiku autorov, ktorí vtedy písali. Rok 1945 – to je v slovenskej poézii obdobie, keď sa dobrovoľne odmlčali Ján Smrek, či Laco Novomeský, ďalší emigrovali alebo prestali písať, napríklad Karol Strmeň, Valentín Beniak, Andrej Žarnov a ďalší. Počas 2. svetovej vojny a po vojne zároveň tvorila aj skupina básnikov – regionalistov, ktorí sa venovali témam rodného kraja, detstva, domova, ženy, lásky a medziľudských vzťahov. Patrili sem napríklad Ján Kostra, Pavol Horov a Andrej Plávka. Asi v takomto kontexte písala 16-ročná Oľga Žitňanská (vtedy Masárová) – ktovie, ktorých autorov vtedy čítala? Ukážku z jej tvorby pripravil Marcel Hanáček, číta Hana Michalčíková.
Literárium - Oľga Žitňanská Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Počúvali sme ukážku z tvorby Oľgy Žitňanskej, ktorú nám do Literária poslala jej dcéra Margaréta Binderová. Báseň, ktorú sme počuli, vznikla v roku 1945 a jej pisateľka mala vtedy 16 rokov. Zaradili sme ju ako zaujímavú ukážku neprofesionálnej tvorby spred 74 rokov.
