Dnes máme pre vás v Literáriu niečo veľmi staré. Poslucháčka Margaréta Binderová nám poslala niekoľko básní svojej matky Oľgy Žitňanskej. Básne, ktoré budete počuť, neboli nikdy uverejnené, pani Oľga ich písala pravdepodobne len pre seba a pod jednotlivé básne dopísala aj dátum, kedy vznikli. Dnes teda budeme počúvať báseň 16-ročného dievčaťa, ktoré ju napísalo v júli 1945. V básni tak môžeme počuť poetiku tvorby spred 70-tich rokov. Schválne uvádzame kontext, pretože neprofesionálna tvorba vždy istým spôsobom reflektuje poetiku autorov, ktorí vtedy písali. Rok 1945 – to je v slovenskej poézii obdobie, keď sa dobrovoľne odmlčali Ján Smrek, či Laco Novomeský, ďalší emigrovali alebo prestali písať, napríklad Karol Strmeň, Valentín Beniak, Andrej Žarnov a ďalší. Počas 2. svetovej vojny a po vojne zároveň tvorila aj skupina básnikov – regionalistov, ktorí sa venovali témam rodného kraja, detstva, domova, ženy, lásky a medziľudských vzťahov. Patrili sem napríklad Ján Kostra, Pavol Horov a Andrej Plávka. Asi v takomto kontexte písala 16-ročná Oľga Žitňanská (vtedy Masárová) – ktovie, ktorých autorov vtedy čítala? Ukážku z jej tvorby číta Hana Michalčíková.
Literárium - Oľga Žitňanská
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
