Aj obyvatelia Šurian, podobne ako mnohých iných slovenských miest a obcí, majú svoju prezývku. Volajú ich „kutušári“. Pomenovanie nevzniklo len tak, náhodou, ale je za ním príbeh, ktorý koluje po meste. Raz vraj počas omše vbehol do kostola malý biely psík. Farár, aby mohol pokračovať v omši dal pokyn, aby psíka vyviedli z kostola von. Po omši dali v miestnom rozhlase vyhlásiť: “Stratil sa „kutuš“. Má bíle papučky. Kdo kutuša nájde, nech ho vráti.“ A odvtedy sú obyvatelia Šurian- „kutušári.“ Hlási sa k nim aj Jana Kurucová, s ktorou sa Hana Michalčíková rozprávala o typickom šurianskom nárečí.
Nárečia slovenskuo: Nárečie obyvateľov Šurian Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tak ak niekedy zavítate do Šurian, už budete vedieť, že v ich typickom nárečí nepoznajú dvojhlásky, dlhé samohlásky sú naozaj poriadne dlhé a mäkké ľ sa v Šuranoch stratilo. Ale ináč, dohovoríte sa ľahko a typické nárečie tohto mestečka si vychutnáte.
