V našom výlete po stopách industriálnych pamiatok sa dnes zastavíme v Trnave. Nefunkčný cukrovar z 19. storočia je jednou z dominánt tohto mesta. Vysokým komínom a výraznou výrobnou halou definuje panorámu mesta spolu s vodárenskou vežou Emila Belluša, kostolmi a mestskou vežou.
Predchodcu terajšieho trnavského cukrovaru založili v roku 1840 bratia Vajmárovci, otvorený bol len krátko. Pri výrobe cukru v ňom využívali aj prvý parný stroj na území Trnavy, ktorý mal šesť konských síl. Na území Slovenska bolo vtedy spolu 22 cukrovarov. Napokon definitívne vznikol v Trnave cukrovar pred 150 rokmi a vydržal do prelomu tisícročí. Pokračuje Martin Jurčo v rozhovore s architektom Miroslavom Beňákom.
Rozprávanie o budovách trnavského cukrovaru 1 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Už sme hovorili, že po veľkom požiari bol cukrovar v Trnave v roku 1900 znovu vystavaný. Z hľadiska množstva spracovanej repy bol jedným z najväčších v strednej Európe.
Trnavský cukor sa predával po celom území Rakúsko-Uhorska. Významní odberatelia boli tiež v Bosne a Hercegovine, Srbsku a Turecku. Rovnako sa cukrovaru darilo počas prvej republiky a najmä po druhej svetovej vojne, keď bola jeho súčasťou veľká konzerváreň. Vtedy niesol meno po spisovateľovi Petrovi Jilemnickom.
Dnes je to však všetko len minulosť. Našťastie, časť objektov má šancu, aby bolo pamiatkovo chránené. Pokračuje Martin Jurčo v rozhovore s architektom Miroslavom Beňákom.
Rozprávanie o budovách trnavského cukrovaru 2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
S architektom Miroslavom Beňákom sme hovorili o budovách trnavského cukrovaru, ktoré na nový život ešte len čakajú. Cukor sa tam prestal variť tesne po prelome tisícročí a z mnohých cukrovarov zostali len dva – v Seredi a v Trenčianskej Teplej.
