Tu je ale prachu povedali si určite neraz, keď ste otvorili dvere do starej komory, pivnice, vyšli na povalu, alebo zmetali podlahu. No a čo potom, keď vám vietor vmietol do tváre kúdele prachu z polí, či ciest? Darmo ste privierali oči, prach ste mali všade- v tvári, vo vlasoch, v očiach. Vedeli ste, že jediné, čo vám môže pomôcť je voda. Lenže s prachom je to oveľa zložitejšie, aj preto býva predmetom cieleného výskumu. Najmä ten, ktorý je častokrát sotva viditeľný voľným okom. S docentom doktorom Petrom Bačíkom z Ústavu vied o zemi SAV a Prírodovedeckej fakulty UK sa rozprávala Hana Michalčíková.
Prach v atmosfére 1 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Pokračujeme v téme prachu. Už sme dnes hovorili , kde všade sa s prachovými čiastočkami môžeme stretnúť. Do atmosféry sa dostáva prirodzenou formou pri lesných požiaroch, vulkanickej činnosti, alebo počas peľovej sezóny. Zvyšovaniu jeho koncentrácie však pomáha aj aktivita ľudí- využívaním dopravy, priemyselnou aktivitou, alebo spaľovaním komunálneho a priemyselného odpadu. Ale nebýva to len na Zemi, býva to aj vo vesmíre, v medzihviezdnych mračnách , prach sa vytvára , ako sa môžeme dočítať dokonca na chvoste niektorých komét. Aj na to sa Hana Michalčíková pýtala docenta doktora Petra Bačíka z Ústavu vied o zemi SAV a Prírodovedeckej fakulty UK.
Prach v atmosfére 2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Jediným spôsobom ako sa prachové častice môžu dostať do ľudského tela je vdýchnutie. Ako upozornil aj Docent doktor Peter Bačík z Ústavu vied o zemi SAV a Prírodovedeckej fakulty UK, nos a horné dýchacie cesty dokážu zachytiť častice najväčších rozmerov, ale tie najmenšie sa dostávajú do pľúc a prostredníctvom nich do krvného obehu. Preto je veľmi dôležité aby kvalita ovzdušia stala prioritou európskeho výskumu.
