Dnes sa prejdeme uličkami mestečka, ktoré ním dnes už nie je. Alebo naopak - prejdeme sa uličkami obce, ktorá bola kedysi mestečkom. Dokonca sa aj volala inak. Kedysi to bol Urmín, od roku 1948 ju poznáme ako Mojmírovce. Podobne aj ďalšie obce okresu Nitra boli v tom čase premenované po veľkomoravských kniežatách – napr. susedné Svätoplukovo a tiež Rastislavice. Čo zo starého Urmína sa zachovalo v Mojmírovciach dodnes a čo pripomína najväčšiu slávu Urmína - o tom som sa zhováral s riaditeľom mojmírovského kaštieľa Štefanom Bugárom.
Potulky starým Urmínom 1 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Dnes sa prechádzame uličkami Mojmíroviec, ktoré sa do roku 1948 navzývali Urmín. Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1156, keď patrila zemianskemu rodu Ilmer-Ürményiovcov. Podľa listiny z roku 1315 mala obec štatút mestečka, pečať a erb, v ktorom bol viničný list a dva strapce hrozna. Urmín mal právo usporiadavať trhy, právo vlastniť bitúnok a pivovar. Aj v neskorších dokumentoch zo 17. storočia čítame o Urmíne ako o mestečku. Jeho uličkami som sa prechádzal s riaditeľom mojmírovského kaštieľa Štefanom Bugárom.
Potulky starým Urmínom 2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Ak by ste chceli ešte niekoľko zaujímavostí z Mojmíroviec: V roku 1852 bola v budove zemianskej kúrie zriadená pošta. V roku 1866 bol do obce zavedený telegraf a v roku 1895 aj prvý telefón. V roku 1899 prišli do Mojmíroviec, ako do prvej obce na Slovensku školskí bratia a pôsobili tam až do roku 1950, keď bola ich práca násilne prerušená likvidáciou kláštorov.
